Poruchy učenia - demotivácia vs. motivácia

Dnes mi je tak trochu smutno, ale rozhodla som sa, že toto video si nezaslúži byt ukryté...

Odzrkadľuje súčasný stav integrácie detí s poruchami učenia a/pozornosti v bežnej škole, zúfalstvo rodičov, 

vynervované dieťa po nástupe do školy, hoci v škôlke tomu nič nenasvedčovalo...

A potom príde zmena školy, iný prístup, dieťa zrazu píše, začína čítať, teší sa do školy...

Ale... Je toto riešenie?

Je naozaj nutné dať všetky netabuľkové deti do súkromných škôl???

Efektívna integrácia v základnej škole
Teťana Ustohalová

Zdroj: http://www.mpc-edu.sk/library/files/t._ustohalova_efekt_vna_integr_cia_v_z_.pdf

Tým, že špecifické vývinové poruchy učenia zasahujú do kvality výkonov v procese učenia, odrážajú sa predovšetkým na psychike žiakov, ktorí svoje napätie z neúspechov v škole veľmi často kompenzujú nevhodnými vzorcami správania a prejavujú sa ako žiaci s poruchami správania. Trpia pocitmi úzkosti, uvedomujú si, že ich vynaložené úsilie nevedie k žiadanému výsledku v učení. Sú neustále vystavení riziku kritiky a tým sa zvyšuje aj ich citlivosť na negatívne hodnotenie. Pretrvávajúce problémy oslabujú žiakovu schopnosť zvládať záťažové situácie a znižuje sa aj ich frustračná tolerancia. Dochádza k prehnaným reakciám, hnevu, odmietaniu spolupráce, agresivite, prípadnej rezignácii.

Poruchy učenia ovplyvňujú aj schopnosť organizácie pracovného nasadenia žiaka a následne aj jeho učebné zručnosti – nedokáže si vhodne zorganizovať čas na učenie a na oddych; pravidelný každodenný pracovný režim nedodržuje bez pravidelnej kontroly; pri výklade učiva nie je schopný robiť si poznámky, nezachytí podstatu, nedokáže štruktúrovať informácie; veľmi ľahko sa unaví a jeho koncentrácia na ďalšie úlohy upadá; nedostatky v pozornosti sa odrážajú aj na samostatnej príprave na vyučovanie – vyžaduje pomoc zo strany dospelého, príp. súrodenca, spolužiaka...



#poruchy_ucenia #dyslexia #dysgrafia #add #integracia #adhd

Anglická verzia videa: 

Susedova tráva je vždy zelenšia... (alebo trochu o kolektíve)...

Prichádza puberta...
Pomaly, ale isto...
Teda možno rýchlejšie a skôr, než som očakávala, ale to na veci nič nemení...

Vysvetľujem Miške, vysvetľujem učiteľom, vysvetľujem okoliu...

Poruchy učenia nie sú ospravedlnenie za lenivosť ani za hlúposť...
Dieťa s poruchami učenia a/alebo pozornosti sa snaží... 
Naozaj sa snaží... 
Často najviac, ako len vie... 
Často oveľa viac, než deti, ktorým ide učenie ľavou zadnou... 

A aj tak vedia byť deti v škole kruté...
Aj tak vedia závidieť...

Že nemusí čítať celý text...
Že nemusí písať diktát, ale iba doplňovačku..
Že nemusí odpisovať poznámky z tabule, ale si ich môže odfotiť a nalepiť do zošita...

A tu je otázka na Vás, dospelých:
Rozumiete, čo znamená, že iné dieťa má vážnejšie poruchy učenia natoľko, že to dokážete vysvetliť Vášmu dieťaťu, ktoré takéto problémy nemá?

A druhá otázka:
Koľkokrát ste sa s Vašim dieťaťom rozprávali o tom, že možno aj jeho spolužiak má takéto problémy (poruchy učenia a/alebo poyornosti), za ktoré nemôže a vynakladá možno dvojnásobné úsilie na splnenie bežných školských povinností???

Úľavy nie sú výhodami. Sú nástrojmi.

Máme doma „iné“ dieťa. Čo s tým?

BEÁTA RAMPÁKOVÁ

Zdroj: http://www.lenivyrodic.sk/vychova/mame-doma-ine-dieta-co-s-tym/

Hoci nadpis tohto článku sa javí akoby z pohľadu rodiča, chcela by som predstaviť tento problém očami pedagóga.

Chcela by som čitateľovi, tak rodičovi ako aj učiteľovi a každému, kto sa „zatúla“ na túto webovú stránku, priblížiť podľa možnosti čo najlepšie reálny život dieťaťa s Aspergerovým syndrómom /AS/ v školskom prostredí mojimi očami – očami učiteľa.

Pracujem v školstve už takmer 16 rokov a môžem povedať, že mojimi „rukami“ prešlo veľké množstvo detí aj mladých ľudí a niektorí z nich sú už dospelí s vlastnými rodinami a deťmi. Mala som možnosť spoznať veľa ľudských osudov a vypočuť veľa detských príbehov. Niektoré z nich boli, bohužiaľ, aj smutné… Vstupovala som do tried, kde ma pozorovalo niekoľko párov detských očí so strachom, s obavami, ale aj s radosťou, očakávaním niečoho nového, prekvapujúceho. Za tie roky som sa postupne oboznamovala s vtedy ešte veľmi málo známymi pojmami dyslexia, dysgrafia, dysortografia, dyskalkúlia a pod. Priznám sa, išla mi z toho hlava „kol dokola“ a bola som vydesená, keď som mala takéto dieťa v triede. Hlavou mi vírilo tisíc otázok: Čo mám teraz robiť? Ako sa mám správať k tomu žiakovi? Mám to povedať diplomaticky pred celou triedou, alebo radšej mlčať? Aký postoj zaujať? Ako komunikovať s rodičom takéhoto žiaka? Je pravda, že vtedy tieto diagnózy boli ešte v plienkach a v obraze boli len špeciálni pedagógovia. Ja som mala istú výhodu v tom, že moja sestra vyštudovala špeciálnu pedagogiku s týmto zameraním a dosť často sme sa o tejto problematike rozprávali a poskytla mi k štúdiu niekoľko užitočných materiálov, ktoré mi veľmi pomohli hlbšie preniknúť do danej problematiky. Už po nejakom čase som si našla istý systém, aj spôsob, ako sa k týmto deťom priblížiť a komunikovať s nimi. A najmä ako im pomôcť v rámci svojich možností a schopností ako obyčajný učiteľ.

Dnes vchádzam do triedy k svojim žiakom – šiestakom, z ktorých traja majú diagnostikovanú dyslexiu (poruchu čítania), dysgrafiu (poruchu písania), dysortografiu (poruchu pravopisu) a jeden z nich aj dyskalkúliu (poruchu počítania). A každý z nich je iný. Pochádzajú z úplne iného rodinného prostredia, každý z nich má iné sociálne zázemie. Chlapec opakuje ročník, lebo je rodičmi zanedbávaný a nevie sa donútiť učiť sa sám, hoci vedomosti má. Ďalšie dievčatko je z detského domova, kde má medzi toľkými deťmi sťažené podmienky na učenie a prípravu do školy, ktoré tichučko sedí v lavici ako myška, usilovne pracuje, ale vôbec nerozumie tomu, čo sa na hodine deje, čo hovorí a vysvetľuje učiteľ. A posledné dievčatko má aj napriek týmto poruchám výborné výsledky od 1. ročníka a v 5. ročníku skončila so samými jednotkami. Podotýkam, že zaslúženými a doslova „vydretými“. A to sú len tri príbehy v skratke opísané. Takýchto detí máme v škole už takmer v každej triede, v každom ročníku a ich počet sa prudko zvyšuje.

V piatackej triede sedí chlapec s Aspergerovým syndrómom a už na pohľad pôsobí veľmi čudne, akoby zasnený, duchom neprítomný. Diagnóza sa potvrdila a rodičia vzali veci do svojich rúk a konali veľmi promptne. Zabezpečili ihneď svojmu synovi osobnú asistentku, lepšie povedané asistentku učiteľa, ktorá sedí s ním v lavici na každej vyučovacej hodine a dohliada naňho. Niekto si možno povie, akí starostliví rodičia… Dovolím si nesúhlasiť s týmto tvrdením. Okrem toho, že existuje v takýchto prípadoch istý postup, ktorým sa majú rodičia riadiť, ako je napr. podanie žiadosti o integráciu dieťaťa na základe psychologického vyšetrenia a posudku špeciálneho pedagóga, natíska sa otázka, ako je možné, že niekto dostane asistentku učiteľa v priebehu pár dní alebo týždňov a iný čaká na ňu nie mesiace, ale veľakrát aj roky a niekedy bezúspešne? Toto sa pýtame viacerí… aj keď pominiem fakt, že uvedení rodičia ignorovali predpísané postupy a tým aj vedenie školy, realita je v tomto prípade taká, že viac svojmu dieťaťu poškodili, ako pomohli. Prečo? Lebo nie každý žiak s touto diagnózou dokáže zvládnuť náročnosť bežnej základnej školy aj napriek mnohým úľavám a zohľadňovaniu jeho poruchy, či úsiliu samotného dieťaťa. Chlapec je síce v správaní bezproblémový a deti si už viac-menej naňho zvykli a majú ho svojím spôsobom rady, ale je iba otázka času, kedy nebude zvládať dané predpísané učivo aj napriek pomoci asistentky.

Nechcem nikoho súdiť, ani sa týmto článkom nechcem nikoho dotknúť, vyjadrujem iba svoj vlastný názor, ktorý pramení z mojich osobných dlhoročných skúseností… možno by som chcela apelovať hlavne na rodičov, ktorí majú doma dieťa s touto či podobnými diagnózami, či by nebolo lepšie porozmýšľať nad tým, čo je pre ich dieťa najlepšie. Zdôrazňujem pre ich dieťa, nie pre nich. Žijeme v 21. storočí a mali by sme sa už konečne zbavovať predsudkov typu pomocná škola je len pre hlupákov či Rómov, ako to bolo voľakedy za totality. Dnes existuje množstvo špeciálnych škôl pre deti s rôznymi poruchami či už učenia alebo správania, alebo s diagnózami už spomínanými v tomto článku.

Zamyslime sa nad tým, či by nebolo lepšie vytvoriť pre naše deti také prostredie, ktoré by ich prijalo bez nejakých predsudkov, bez zbytočných otázok, bez posudzovania či posmeškov. Vytvoriť pre nich prostredie, kde sú si všetci seberovní, navzájom si pomáhajú, spolu sa hrajú, smejú, zabávajú, učia sa hravou formou, kde cítia, že sú prijímaní bez otáznikov v očiach.

Myslím si, že keby sme my dospelí občas zmenili svoj pohľad na vec, možno by sme urobili naše deti šťastnejšími a spokojnejšími.

Skúsme aspoň nad tým porozmýšľať a načúvať potrebám svojich detí či už doma alebo v škole nielen sluchom, ale najmä srdcom.

#dyslexia #poruchy_ucenia #skola #dysgrafia #integracia #ADD #ADHD

Pohybom k zlepšeniu pozornosti a školských zručností...

If a child has been labeled dyslexic, or anything from ADD/ADHD to Autism, Elective Mutism, Asperger's, Oppositional Behavior, it is usually not a diagnosis but an excuse for not finding out what is actually not working. (http://www.fernridgepress.com/)
Keď je dieťa "onálepkované" ako dyslektik, alebo od ADD/ADHD až po Autizmus, Efektívny mutizmus, Asperger alebo protichodné správanie, zvyčajne to NIE JE DIAGNÓZA, ale len výhovorka za to, že sa nenašla naozajstná príčina toho, čo nefunguje. 

Boli sme s Mišinkou na rediagnostike a vlastne sa iba potvrdilo, čo za tie roky vieme...
Poruchy učenia a porucha pozornosti sú iba dôsledok nezrelej nervovej sústavy...
Mnohé veci sú úzko späté s OSOBNOSŤOU... Čiže sú veci, ktoré sa nám podarí zlepšiť, ale veľké zázraky od niektorých vecí očakávať nemáme, len sa treba naučiť s nimi žiť...
Každé dieťa je individuálne, nedajú sa škatuľkovať a v našom prípade ešte aj veci tabuľkovo-netabuľkové sú proste nezaraditeľné.. (Proste, ešte aj v tomto je výnimočná...)

Rada do budúcnosti? Veľmi optimistická - s jej intelektom a výrečnosťou sa v živote nestratí... Len treba prekľučkovať súčasným systémom (až do dospelosti)... 

Ale niečo ma na tom veľmi zaujalo... 

Prepojenie všetkých tých schopností, možností, činností, motoriky, neurológie, správania, vôle... 

Niečo sa s tým predsa musí dať urobiť... 

Našla som rôzne články, vyjadrenia odborníkov, objavy... 

Zdravý vývin dieťaťa po fyziologickej stránke podmieňuje spoluprácu medzi mozgom a telom. 

Veľmi sa mi páči BrainGym.

Je to séria jednoduchých a účinných aktivít založených na pohybe, ktoré pomáhajú študentom v ktoromkoľvek veku sa ľahšie učiť. Ich schopnosť sa sústrediť a dosiahnuť dobré výsledky sa neskutočne zlepšila. 

Prípadne ma zaujali MidBrain cvičenia, kde sa znova potvrdzuje prepojenie pohybu s myslením... Čo keby sa vrámci školskej prestávky deti trochu zabavili, opadla by únava, stres, nuda... 

Rovnako aj BrainBreaks - viete si to živo predstaviť? 

Detská yoga zlepšuje školské výsledky. Yoga pomáha dečom relaxovať, zniťuje stres, zmierúuje hnev, posilúuje schopnosť sa sústrediť. 

Ale... 

Vráťme sa na Slovensko... 

Čo máme tu u nás? Hmmmm....

Aha, našla som... INPP program... http://inpp.cz/domov/

Neskúsila som, ale - už mám doma knižku.. 

Verím, že po jej prečítaní sa budem môcť s Vami podeliť o moje postrehy, tipy a že nájdem odborníka, ktorý to s nami skúsi... 

KNIHA

SALLY GODDARD BLYTHE: DIEŤA V ROVNOVÁHE

Kniha Sally Goddard Blythe je strhujúce čítanie o našich ďeťoch a o tom, čo je dôležité pre ich vyvážený vývin. Kniha je určená širokej verejnosti, najmä rodičom, ale aj odborníkom pracujúcim s deťmi. Na vysokej odbornej úrovni a zároveň vo forme prístupnej i laickému čitateľovi sa zaoberá problematikou spojitosti vývinových porúch učenia s fyzickým vývinom.

Autorka prináša najnovšie poznatky neurofyziologickej psychológie o ranom vývine dieťaťa. To, čo sa udeje v prvých rokoch života, ovplyvní neskoršie možnosti dieťaťa naplno rozvinúť svoj potenciál či už pri zvládnutí vzdelávania, sebaregulácie alebo pri nadväzovaní primeraných sociálnych vzťahov. Zdravý vývin dieťaťa po fyziologickej stránke podmieňuje spoluprácu medzi mozgom a telom. Správne fungujúca senzomotorická integrácia je vitálnym základom kognitívnej, emocionálnej aj sociálnej inteligencie dieťaťa. V publikácii nájdete aj mnoho užitočných rád, cvičení s deťmi a príkladov, ktoré vám pomôžu posilniť intuitívne rodičovstvo.

INPP

INPP je skratka názvu Inštitútu neurofyziologickej psychológie (Institute for Neuro-Physiological Psychology), ktorý bol založený psychológom Petrom Blytheom v roku 1975 s cieľom skúmať vplyv nezrelosti centrálneho nervového systému na školské výsledky, emocionálny vývin a správanie detí.  Závery výskumov hovoria, že v mnohých prípadoch je neprospievanie v škole a v sociálno-emocionálnej oblasti podmienené nezrelým fungovaním nervového systému. Neuromotorická nezrelosť narúša senzomotorickú integráciu, rovnováhu a koordináciu, čo negatívne ovplyvňuje školské, ale aj iné prospievanie dieťaťa. Neuromotorická nezrelosť negatívne ovplyvňuje jednotlivca až do dospelého veku. Spája sa s úzkostnými poruchami, agorafóbiou, alergiami alebo oslabením imunitného systému.

INPP metóda bola vyvinutá v Inštitúte neurofyziologickej psychológie v Chesteri vo Veľkej Británii. Inštitút bol zriadený ako súkromné výskumné pracovisko pre výskum dôsledkov nezrelosti vo fungovaní centrálneho nervového systému u detí so špecifickými vývinovými poruchami učenia a u dospelých trpiacich agorafóbiou a panickou poruchou, pre tvorbu spoľahlivých diagnostických metód, účinných intervenčných a terapeutických postupov. Od roku 1975 poskytol inštitút pomoc tisícom detí a dospelých. Okrem toho tiež skúma efektivitu metód vyvinutých v INPP.

INPP metóda sa zameriava na odstránenie, resp. zmiernenie príčin neuromotorickej nezrelosti. Neuromotorická nezrelosť je často diagnostikovaná u detí s poruchami správania, pozornosti, vývinu školských zručností (tzv. poruchy učenia), pohybového vývinu, vývinu reči alebo s príznakmi pervazívnych vývinových porúch autistického spektra, pri klientoch s úzkostnými poruchami. Tiež ju nachádzame u detí zo sociálne znevýhodňujúceho a málo podnetného prostredia.

Neuromotorická nezrelosť je dôsledkom abnormálneho vývinu reflexov. Pri normálnom vývine sú primitívne novorodenecké reflexy nahradené posturálnymi v prvých rokoch života dieťaťa, pričom kľúčovým je prvý rok. Pretrvávajúce primitívne novorodenecké a nerozvinuté posturálne reflexy negatívne ovplyvňujú činnosť CNS. Metóda INPP je zacielená na odstránenie pretrvávajúcich primitívnych novorodeneckých reflexov a podporu rozvoja posturálnych reflexov.

Metóda je neinvazívna a nefarmakologická. Spočíva v jednoduchom niekoľkominútovom dennom cvičení. Je časovo, fyzicky aj priestorovo nenáročná. Cviky vychádzajú z prirodzených pohybov dieťaťa po narodení. Tieto pohyby novorodenecké reflexy stimulujú, inhibujú a integrujú, pričom sa otvára priestor pre nástup zrelších posturálnych reflexov. Cvičebný program kopíruje prirodzený vývin a mozog tak dostáva druhú šancu. Cvičenia stimulujú dozrievanie nervového systému, čo sprostredkovane zmierňuje alebo odstraňuje prejavy vyššie uvedených porúch.

K dispozícii sú dva druhy intervencie:

• INPP terapia neuromotorickej nezrelosti: sa zameriava na individuálnu diagnostiku a terapiu neuromotorickej nezrelosti pomocou metódy INPP. Ak sa potvrdí, že ťažkosti klienta sú podmienené nedostatočným fungovaním CNS v oblasti senzomotorickej integrácie a rovnováhy, je mu „na mieru ušitý“ cvičebný program. Tento terapeutický program môže trvať od 6 do 18 mesiacov. Klient dochádza na rediagnostiku každých 6 až 8 týždňov, kedy sa cviky na základe aktuálnych výsledkov upravujú. Cvičenia sú vykonávané doma pod dohľadom dospelej osoby. Zlepšenie funkčnosti na neurologickej úrovni sa pozitívne premieta do celkového fungovania a postupného zmierňovania ťažkostí. Ak máte záujem o individuálnu diagnostiku a INPP terapiu, vyberte si INPP certifikovaného odborníka.
• INPP školský intervenčný program: je upravený na podmienky školy. Deti, ktoré by mohli mať prospech z tejto metódy, sú identifikované skráteným diagnostickým postupom. Vybrané deti cvičia spolu v skupine každý deň počas jedného školského roka. Cvičenie nezaberie viac ako 10-15 minút a je vedené zaškoleným pedagógom alebo školským psychológom.

Zdroj: http://inpp.cz/domov/

#poruchy_ucenia #dyslexia #ADHD #ADD #INPP #motorika #neuromotorika #BrainGym #BrainBreaks

Úspešní slovenskí dyslektici, dysgrafici, a ostatni Dys-, ľudia s poruchami pozornosti, KDE STE?

V mnohých článkoch, prezentáciách a videách sa dozvedáme o známych a úspešných ľuďoch, ktorí mali rôzne poruchy učenia a aj napriek tomu to ďaleko dotiahli, stali sa úspešnými, slávnymi, ohodnotenými... (Video - Až raz budem veľká...)

Ale... 

Máme takých ľudí aj na Slovensku? 

Vieme o takých ľuďoch? 

Vieme naše deti motivovať aj našimi domácimi osobnosťami? 

Dyslektici, Dysgrafici, a ostatní Dys-, Ľudia s poruchami pozornosti (či už s hyperaktivitou alebo bez)... Ukážme deťom, že sa nemajú za čo hanbiť, že síce niekde majú svoje slabiny, ale určite je v nich aj tá druhá - silná stránka, ktorú keď nájdu, v živote sa nestratia, lebo v nej budú výnimoční... 

A to AJ na Slovensku...

#dyslexia #dysgrafia #pozornost #ADHD 

Až raz budem veľká...

Deti s poruchami učenia a/alebo pozornosti nie sú hlúpe ani lenivé... 

V živote to dokonca často ďaleko dotiahnu... 

Porucha čítania: Dyslektik neznamená hlupák

Povedali by ste, že Thomas Edison bol prihlúpy na školu?

Alebo že Walt Disney, Nelson Rockefeller či Agatha Christie boli prostáčikovia? Ich učitelia si to mysleli – hoci história ukázala, že nemali pravdu.

Dyslexia – porucha čítania – teda nemusí byť prekážkou v dosiahnutí skvelej kariéry.

Niekedy to môže byť práve ona, ktorá dá talentu vyniknúť: americký spisovateľ Richard Ford (autor románu Deň nezávislosti, za ktorý dostal Pulitzerovu cenu) povedal, že práve pomalosť pri čítaní ho naučila vnímať vety ako hudbu. Jeho literárny štýl je poetický, slová plynú ako melódia.

Zdroj: https://www.slovenskypacient.sk/dyslektik-neznamena-hlupak/

#dyslexia #dysgrafia #poruchy_ucenia

Dyscont - Ďakujeme, pán Pyšný, chceme ísť do toho...

Vplýva typ písma na to, ako sa dyslektikovi číta? 

ÁNO...

A prišiel šikovný mladý človek, ktorý tiež trpí dyslexiou a snažil sa s tým niečo urobiť... A vyzerá to tak, že úspešne... Čo vy na to?

Haha, jasné, že Vám je to jedno... 

Ale - čo na to Vaše dieťa trpiace dyslexiou???

Martin Pyšný | TEDxBratislava

Martin Pyšný: Mojou ambíciou je otvoriť tému dizajnu pre dyslektikov.


#dyslexia #poruchy_ucenia

Aj malý krok je KROK..

"Miška, tak zajtra teda nepôjdeš do školy, lebo pôjdeme tete špeciálnej pedagogičke, aby urobila ešte pár zábavnych testov, dobre? "

"Škoooda, zajtra som sa tak tešila do školy..."

WUAAA, NA TOTO SOM ČAKALA ROKYYY.. :)

Každé dieťa by si zaslúžilo školu, kde sa teší, kde je motivované, kde je mu príjemne...

Ako vyzerá DYSLEXIA? (preložené mnou..)

Ufff, myslím, že hotovo... 

Dostala som povolenie autorky toto video preložiť, tak som bojovala.. 

Najhoršie bolo zosynchronizovať môj nahovorený zvuk s obrazom :) 

Hádam sa mi to ako-tak podarilo, čo vy na to? 

Zdroj: https://youtu.be/X7pYybcnWZY
#Dyslexia411 by Kristine Stewart Hass - What Does Dyslexia Look Like?
Copyright March 2016 by K. M. Stewart - Stewart Communication LC

Písanie... Alebo ani toto Vám teoretici neukážu..

Po predošlom videu, kde Miška číta, sme sa rozhodli podeliť aj o video, kde píše..

Prečo? 

Chceme pomôcť aj iným deťom a ich rodičom. 

Aby ste vedeli, že dysgrafia, dyslexia a iné poruchy učenia naozaj existujú..

Nie je to nič vymyslené..

Dieťa sa naozaj snaží najviac, ako vie..

Nijako to nesúvisí s lenivosťou..

Postihuje aj ľudí s nadpriemerným intelektom..

Našou úlohou (či už rodiča alebo pedagóga) je nájsť spôsob, ako s tým čo najlepšie žiť.. 

Dyslexia a dysgrafia

Zdroj: https://www.slovenskypacient.sk/dyslektik-neznamena-hlupak/

Dysgrafia a dyslexia, to nie sú žiadne vymyslené ochorenia rozmaznaných detí, či ich rodičov. Odborníci sa týmto problematickým ochorením zaoberajú už takmer sto rokov.

V minulosti boli dyslektici či dysgrafici považovaní za hlúpe a neschopné deti. Dnes ale vieme, že dievčatá a chlapci s vývojovými poruchami učenia, písania či čítania, si svoje ťažkosti nezavinili sami, ba mnohí sa môžu pochváliť ažnadpriemernou inteligenciou.

Byť dysgrafikom, nie je žiadna hanba. Veď touto poruchou trpeli mnohévýznamné osobnosti svetovej vedy, kultúry a politiky:

• Alexander Graham Bell,
• Albert Einstein,
• Winston Churchill,
• John Lennon,
• Tom Cruise,
• Cher,
• viacerí americkí prezidenti.

O príčine vzniku týchto porúch, diagnostike a ich liečbe sme sa rozprávali s Mgr. Miroslavou Heribanovou, klinickou logopedičkou zo Súkromnej základnej školy waldorfskej v Bratislave.

Dysgrafia je vývojová porucha písania. Ako sa prejavuje?

Trasľavým a kŕčovitým písaním, tiež ťažkosťami zvládnuť techniku písania v primeranom čase. Prejavuje sa to deformáciou písania jednotlivých písmen, číslic, pomalosťou písania, sklonom písma, neschopnosťou udržať riadok, rovnakú veľkosť písma, medzery medzi slovami…

Často sa vyskytuje aj neprimerane veľký prítlak na podložku, ktorý dieťa po chvíli fyzicky vyčerpá. Dieťa si ťažko pamätá tvary písmen, s problémom ich znázorňuje, potom škrtá a upravuje, takže písomný prejav dysgrafika – napriek jeho veľkej snahe – vyzerá veľmi nezrelo a nečitateľne. Je možné vidieť, ako písmo stráca svoje tvary. Prvé písmená sú ešte čitateľné, ale koniec slova či riadku, sa stráca vo vlnovkách. A ak sa dieťa aj naučí tvary jednotlivých písmen, len veľmi ťažko ich spája k sebe.

Keďže sa dysgrafik písaním unavuje a vyčerpáva, je to dôvod, prečo sa písaniu vyhýba?

Dôvodov je viacero. Prítlak na podložku je len jeden z nich. Často je možné pozorovať nevhodný typ úchopu pera, ktorý je rovnako vyčerpávajúci, a mnohokrát „odoláva snahe“ o precvičenie.

Nezanedbateľnými zostávajú aj sociálne faktory. Dieťa s bežným intelektom rýchlo pochopí, že svojím výkonom zaostáva za rovesníkmi; veď ani dospelí nie sú radi vystavení situácii, v ktorej zlyhávajú.

Poruchu možno pozorovať už v domácom prostredí, alebo až v škole?

Mnoho detí s dysgrafiou máva zároveň poruchy jemnej či hrubej motoriky. Deti bývajú nemotorné, zvyknú sa „potknúť o vlastné nohy“ pri chôdzi. Pri jedení ostáva na stole neporiadok. Majú ťažkosti s organizovaním vlastných vecí. Nie je to však pravidlo. Poznám dysgrafikov, ktorí sú v jemnej motorike veľmi zruční, no ich písmo neprečítate.

Čo je príčinou vzniku týchto porúch?

Príčiny ťažkostí s písaním sú individuálne. Zapôsobiť môže genetická dispozícia,vývoj plodu počas tehotenstva, pôrodné komplikácie, poranenie hlavy, úrazy a podobne.

Najčastejšie ide o motorickú poruchu a poruchu zrakového vnímania. Dieťa síce dokáže robiť úkony, ktoré sú potrebné na vytvorenie písmen, ale časť mozgu, ktorá zabezpečuje, aby tieto úkony boli robené postupne a neprerušovane, to nezvláda. Navyše, písanie je oveľa náročnejšie na koordináciu jednotlivých zložiek, než kreslenie, pretože tvary písmen sú záväzné, a treba ich dodržiavať. Rešpektovať treba aj spôsob spájania písmen v slove a členenie textu.

Pohybové ťažkosti dysgrafika spôsobujú problémy aj pri ďalších činnostiach, ktoré si vyžadujú jemnú motoriku a precíznu prácu prstov, a to pri kreslení,zaväzovaní šnúrok, zapínaní gombíkov, strihaní a pod.

Čo robiť, a čo nerobiť pri poruchách čítania a písania?

Niekoľko rád pre učiteľov a rodičov, ako povzbudiť “ubité” dieťa:

• podporujte ho v činnostiach, v ktorých má predpoklady na úspech,
• zdvihnite jeho sebavedomie, zdôrazňujte pred ostatnými deťmi jeho klady,
• predkladajte pred neho iba reálne ciele,
• hodnoťte vždy iba to, čo stačí vypracovať, nie to, čo nevypracovalo,
• pochváľte ho za každý, aj keď len malý úspech pri čítaní a pravopise,
• nekarhajte ho za neúspech, klasifikácia má pôsobiť povzbudivo,
• nikdy ho nenúťte k nácviku násilím,
• zachovajte zásadu: „radšej menej a častejšie“,
• sami sa nesmiete vzdať, ak nechcete, aby sa vzdalo ono.

#dyslexia #dysgrafia #poruchy_ucenia

Čítanie... Alebo čo Vám teoretici neukážu..

S Miškou sme sa rozhodli, že urobíme pár " osvetových" videí...

Teda takých "zo života", aby ste vedeli, že dyslexia a iné poruchy učenia naozaj existujú..

Prečo? 

Chceme pomôcť aj iným deťom a ich rodičom. 

Nie je to nič vymyslené..

Dieťa sa naozaj snaží najviac, ako vie..

Nijako to nesúvisí s lenivosťou..

Postihuje aj ľudí s nadpriemerným intelektom..

Našou úlohou (či už rodiča alebo pedagóga) je nájsť spôsob, ako s tým čo najlepšie žiť.. 

Dyslexia a dysgrafia

Dysgrafia a dyslexia, to nie sú žiadne vymyslené ochorenia rozmaznaných detí, či ich rodičov. Odborníci sa týmto problematickým ochorením zaoberajú už takmer sto rokov.

V minulosti boli dyslektici či dysgrafici považovaní za hlúpe a neschopné deti. Dnes ale vieme, že dievčatá a chlapci s vývojovými poruchami učenia, písania či čítania, si svoje ťažkosti nezavinili sami, ba mnohí sa môžu pochváliť až nadpriemernou inteligenciou.

Dyslexia je porucha, ktorá postihuje schopnosti čítania. Pri dyslexii dieťa lúšti písmená, hláskuje, nadmerne dlho slabikuje a domýšľa si slová. Aj keď dyslektik môže zvládnuť čítanie a prevádza tvar slova do zvukovej podoby, často nie je schopný pochopiť obsah čítaného textu.

Najčastejšími chybami, s ktorými zápasí, je zámena písmen, ktoré sú si tvarovoalebo zvukovo podobné, nedodržiava interpunkciu, do slov vsúva slabiky, alebo, naopak – snaží sa čítať rýchlo, ale úroveň jeho techniky čítania je ešte nezrelá, preto sa musí často vracať späť. Dyslektik má vo všetkých prípadoch veľké ťažkosti, aby porozumel čítanému textu.

Zdroj: https://www.slovenskypacient.sk/dyslektik-neznamena-hlupak/

#dyslexia #dysgrafia #poruchy_ucenia