Už sú všetci dosť veľkí na to, aby trénovali okrem pozornosti aj trpezlivosť...
A nebolo to teda vôbec jednoduché...
Najprv boli nadšení, že vidia niečo nové... Milujú výzvy (to majú asi po mne, hehe), ale s tou trpezlivosťou to už nie je také ružové...
Takže ako to celé dopadlo?
Viki sa odula hneď na začiatku, lebo dieliky boli pre ňu ešte príliš malé...
Andrejko sa veľmi tešil, že má čo rozhadzovať po izbe, ale neskôr ho zaujal obrázok dinosaurov a tak poslušne hľadal dieliky a zapájal do seba (systémom: čo nejde silou, ide ešte väčšou silou...)
A Miška skladala so mnou, dali sme celý rám aj kúsok dinosaura a potom ju to už prestalo baviť a tak som si skladala sama pre seba, aby som deťom ukázala, že na konci je ten pocit dobre vykonanej práce, keď vidíme celý obrázok...
Tento pocit sa rozplynul po pokuse uchovať poskladaný obrázok na dne škatule, lebo sa pri presúvaní rozpadol..
A tak som chcela znova ukázať Vikinke, že to zvládne.. Našla som menšie puzzle s väčšími dielikmi, dokonca s krásnym obrázkom víl a jednorožca... A pomaly sme začali.. A Viki zase zúrila a odula sa...
Ale..
Ten obrázok bol naozaj silné lákadlo... A tak to skúsila znova.. A znova... A nakoniec sme to spolu dali!!!
No a ponaučenie na záver?
Verím, že deti na negatívne pocity pri skladaní zabudnú a o pár dní ich zase nalákam na krásne obrázky...
A opakujem si poučku z internetu: Skladaním puzzle sa u detí rozvíja trpezlivosť, predstavivosť, zmysel pre detail, cit pre tvar a farby a množstvo ďalších vlastností.
Zásady práce s deťmi (nielen) s ADD a ADHD (s poruchou pozornosti) :
- potrebné je pochopenie pre osobitosti svojho dieťaťa, trpezlivosť, kľud, optimistický výhľad do budúcnosti (v rodine vytvoriť prostredie spolupráce, dieťa musí mať istotu, že ho máte radi a akceptujete ho)
- naučiť sa diferencovať tie prejavy správania, za ktoré dieťa nemôže, od tých, za ktoré musí niesť primeranú zodpovednosť (podstatný rozdiel je v tom, ak je dieťa nekľudné a nepokojné, nadmerne pohyblivé, od toho, ak úmyselne kamarátovi podloží nohu, vulgárne rozpráva)
- povzbudenie, pochvala a ocenenie – za dobré výkony, ale aj za snahu. Pripraviť činnosti, ktoré by dieťa mohlo urobiť dobre a potom využiť pochvalu a ocenenie. Odmena, pochvala musí nasledovať maximálne do 15 minút po splnení úlohy.
- minimalizovať krik ako výchovnú metódu, je neúčinná a pôsobí na dieťa rozvratne
- nedopustiť, aby sa dieťa niečo naučilo zle, na tom, čo si už raz osvojilo totiž húževnato zotrváva, ťažko sa precvičuje a osvojuje si nový postup.
- málo a často, zamestnávať dieťa krátkymi úlohami. Týmto deťom vyhovuje skôr učenie nárazového typu, ako sústavné zaťažovanie pozornosti. Pri práci je potrebné dávať prestávky, úlohy rýchlejšie striedať. Jednu úlohu by nemalo robiť viac ako 10 neskôr 20 minút.
- stanoviť si systém, poriadok a pravidlá pre prácu s dieťaťom. Dovoľte dieťaťu, aby sa na určovaní pravidiel mohlo podieľať. Pravidlá dajte na viditeľné miesto. Pred konkrétnou úlohou si dané zásady zopakujte. Ak klesá motivácia k dodržaniu pravidiel alebo ich opodstatnenosť, môžete ich upraviť.
- pomôžte dieťaťu s úpravou pomôcok a priestoru, napr. tým, že pomôcky pre príslušný predmet obalíte do rovnako farebných papierov. Nepotrebné veci odložíte do skrinky, tašky atď.
- dbajte na pohybové uvoľnenie dieťaťa, ak je to vhodné, dovoľte mu pri práci stáť, ležať, kľačať atď. Nútiť ho byť v kľude, obmedzovať ho, trestať za nadmernú pohyblivosť len zvyšuje napätie, zhoršuje pozornosť a znižuje výkonnosť.
- vylúčiť všetky vedľajšie rušivé vplyvy, ak je to možné. Pracovný stôl dať k stene, aby sa nepozeral do izby, do okna.
- s dieťaťom pracujeme len pri dobrom sústredení. Dlhšiu dobu môžeme pracovať s dieťaťom len vtedy, keď má záujem, ktorý podnecuje a udržuje pozornosť. Nútenie a tresty naopak pozornosť znižujú.
- vyberajte a vymýšľajte hry, ktoré dieťa učia trpezlivosti a sústredeniu. Nenechajte sa odradiť, ak o hru rýchlo stratí záujem.
- nepripustite, aby u dieťaťa vznikol pocit menejcennosti. Dieťa si veľmi citlivo uvedomuje, že aj napriek snahe nedokáže to, čo ostatné deti. Je potrebné chrániť ho pred zbytočnými „zrážkami“ s okolím.
- dôležitá je dôslednosť, zásadovosť a jednotnosť. V prvých dňoch Vášho úsilia o zmenu správania a dodržanie stanovených pravidiel sa určite stane, že Vaše dieťa nezareaguje podľa Vašich predstáv. Ak budete dôslední, je predpoklad, že sa v priebehu dvoch týždňov dočkáte pozitívnych zmien. Po uplynutí niekoľkých ďalších týždňov sa pokrok zase zastaví. Vaše dieťa bude opäť skúšať, čo si môže dovoliť. Tiež môže dôjsť k regresii. Niekedy môžete mať pocit, že postupujete systémom jeden krok vpred, dva vzad. Práve tu je dôslednosť veľmi dôležitá.
- naučme sa ťažkosti predvídať, predchádzať nevhodnému správaniu zo strany dieťaťa. Dôležité je to najmä pri výletoch, rodinných návštevách, v divadlo atď. Dobré je posadiť si dieťa k sebe.
Žiadne komentáre :
Zverejnenie komentára