Myslím, že po nejakom čase si človek (teda rodič) proste na určité veci zvykne.. Nie preto, že by ho omrzelo stále opakovať, aké sú spoločenské pravidlá len preto, že sa to tak proste roky robí.... Ale preto, že vidí, že dieťa je šťastnejšie, keď si to urobí po svojom... U nás ide o obliekanie...
Už pár rokov to funguje tak, že má pár obľúbených kúskov a tie nosí stále dookola... Iné na seba nedá, lebo to buď je úzke, dlhé, krátke, pichľavé, ťažko sa zapína...
Obľúbenosť oblečenia sa každý rok mení... Jeden rok chodila stále v šatách... Iný rok chcela iba tielka s úzkymi ramienkami, ďalší rok jej tie ramienka vadili natoľko, že radšej by sa neobliekla vôbec a spustila zúrivostnú scénu (následne s migrénou a vracaním), ale po novom radšej dookola nosila svoje dve tielka so širokými ramienkami... Jeden rok milovala obtiahnuté rifle... Iný rok ich na seba nedala, nosila iba legíny... (Samozrejme vydržali byť čisté maximálne pol dňa, lebo sa v ten deň hrala na psa, koňa alebo spadla do trávy či hliny, liezla na strom alebo sa hrala v školskom jazierku)... Vlastne, zvykli sme si ešte počas škôlky, kedy sme nestíhali šiť záplaty na kolenách... Prestali sme trvať na novom značkovom oblečení... Prestali sme kupovať oblečenie bez nej a bez vyskúšania...
Najnovšie chodí do školy v domácom úbore (pôvodne kupované ako pyžamo), lebo tričko má čipku a obrázok lesného zvieratka, ktoré sa jej veľmi páči.. Istý čas chodila do školy dokonca v teplákoch, lebo boli pohodlné a po vyučovaní trávili veľa času v školskej záhrade...
Zimné topánky mala dvoje - jedny kožené čižmy na zips a jedny športové nepremokavé ľahké čižmy... Sama si ich vybrala... Celú zimu však chodila iba v tých kožených, dokonca ich nosí aj teraz, lebo iné nechce... Zo začiatku som vysvetľovala, prehovárala, nestíhala prať... Kupovala som časopisy pre mladých, aby videla, čo sa práve nosí... Má to na háku...
A mne to už neprekáža... Žijeme v dobe, kedy sa už neobzeráme za každým módnym výstrelkom, proste už sa nosí všetko ...
Chodí v čistom, voňavom pohodlnom oblečení... A je šťastná... Aj my..
Inak, ak ide o špeciálnu príležitosť, tak tam si dá záležať... Ako sa chodí do školy v prírode vlakom na druhý koniec Slovenska? Predsa ako modelka... :)
22 vecí, ktoré by ste o deťoch s ADD/ADHD mali vedieť
ADD (Attention deficit disorder) je porucha pozornosti nielen u detí, ale aj u dospelých. Častejšie sa však v súvislosti s poruchou pozornosti dnes môžete stretnúť s výrazom ADHD (Attention deficit hyperactivity disorder). Rozdiel spočíva iba v tom, že pri ADHD je na prvý pohľad u dieťaťa okrem nesústredenia prítomná aj výrazná fyzická aktivita. Pri ADD tento fyzický nepokoj prítomný nie je. Tu najčastejšie hovoríme o "zasnených deťoch."
(Pozn. Odborníci však uvádzajú, že ADD je len starým názvom pre ADHD a dnes by správne nemal používať. Pod diagnózu ADHD by sa správne mali zaraďovať aj deti bez problémov s impulzivitou.)
Ľudia, ktorí majú ADD alebo ADHD naozaj trpia. Život je pre nich, ako aj pre ich rodičov, omnoho ťažší ako pre priemerných ľudí. Všetko je pre nich ďaleko intenzívnejšie. Ich brilantné mysle sú neustále sústredené na tvorenie, myslenie a nikdy si nedokážu odpočinúť.
Čo by ste o deťoch s ADHD ešte mali vedieť?
1) Majú priveľmi aktívnu myseľ.
Myseľ detí, ktoré majú ADD/ADHD nie je možné zastaviť. Neexistuje u nich žiadne tlačítko Zapnúť/Vypnúť. Neexistujú tu pauzy, ktoré by dieťaťu priniesli úľavu. Je to jednoducho vyčerpávajúca realita, s ktorou sa dieťa musí naučiť žiť.
2) Počúvajú, ale neabsorbujú, čo bolo povedané.
Tieto deti sa často javia, akoby nepočúvali rodičov, ani učiteľov. Dospelí z toho môžu byť frustrovaní. Deti s ADD však počúvajú veľmi pozorne. Omnoho pozornejšie. Nedokážu však rozlíšiť, čo je pre nich z toho množstva informácií dôležité. Nedokážu si z toho zapamätať tú najdôležitejšiu informáciu. Rozsah toho, na čo sa sústredia je neporovnateľne väčší ako nás ostatných. Keď s nimi hovoríte, často napríklad sledujú, ako sa detailne otvárajú a zatvárajú vaše pery, aký máte na nich rúž, ako sa zvuk rozlieha priestorom a aj takéto detaily spôsobia, že ich myšlienky sa nechtiac upriamia inam.
3) Majú problémy zostať pri jednej úlohe.
Majú veľké problémy dokončovať úlohy, ktoré sú priamo pred nimi. Začnú jednu, vzápätí rozpracujú druhú. Začať a dokončiť niečo, udržať svoju pozornosť pri jednej úlohe, je pre tieto deti jedna z najťažších vecí.
4) Majú tendenciu prehliadať detaily.
Keď tieto deti nastúpia do školy, začnú byť problémy vypuklejšie. Nepoznačia si každú úlohu, prípadne pri teste neopisujú z tabule kompletné zadania. Robia nepozorné chyby, ktoré však v konečnom dôsledku majú dopad na ich výsledky. Po nahromadení týchto prejavov zväčša rodičia i pedagógovia pochopia, že niečo nie je v poriadku.
5) Ľahko sa stanú úzkostlivé.
Sú to hlbokí filozofi a čokoľvek sa ich preto dotkne. Citlivo vnímajú tragické správy, ale aj hlučné prostredie, ktoré ich môže výrazne rozrušiť.
6) Nedokážu sa sústrediť na podstatné veci.
Ak ich čosi rozruší, nedokážu sa sústrediť na niečo iné a svoje myšlienky od problému odpútať. Znemožňuje to ich sústredenie na prácu, konverzáciu i sociálny kontakt. Ak chcete dosiahnuť u týchto detí, čo najlepšie výsledky pri učení, mali by ste čo najviac eliminovať rôzne podnety v ich okolí, ktoré môžu kradnúť ich myšlienky.
7) Dokážu sa koncentrovať priveľmi intenzívne na to, čo ich zaujme najviac.
Ak sa dvere do ich hlavy otvoria, dieťa s ADD sa ponorí do svojich myšlienok ako potápač do hlbokého oceána. Dokáže nad nejakou vecou stráviť na svoj vek neprimerane veľa času. Pod touto pomyselnou hladinou oceánu dokáže zostať celé hodiny. Dokonca aj keď mu chýba kyslík, nechce sa vynoriť. Ak je vo svojom svete, len ťažko ho dokážete z neho vytiahnuť.
Emócie, myšlienky slová i dotyk dieťaťa s ADD sú silné. Ak niečo toto dieťa robí, robí to celým srdcom a dušou. Dá do toho všetko, čo má. Ide do absolútnej hĺbky veci a to je to, čo na druhej strane na tomto dieťati budete milovať.
8) Nie sú schopné ovládať svoje emócie.
Ich emócie lietajú hore a dole. Ak sa rozrušia potrebujú oproti iným deťom čas navyše, aby sa upokojili a správali sa primerane. Predovšetkým hnev a frustrácia sú spúšťačom toho, že sa nedokážu ovládnuť. Prináša to so sebou nežiadúce pohľady iných a neraz i odsúdenie. Dieťa môžu začať považovať za neúctivé, čudné alebo rozmaznané.
9) Mávajú slovné výbuchy.
Ich silné emócie nedokážu ovládať. Často impulzívne povedia, čo si myslia. Neraz dokonca povedia veci, ktoré neskôr ľutujú. Je to však pre nich priam nemožné pod tlakom emócií triediť slová, ktoré z ich úst vychádzajú.
10) Neskôr mávajú úzkosť zo sociálnych vzťahov.
Vediac, že majú ADD/ADHD, cítia sa tieto deti pri mnohých spoločenských situáciách nekomfortne. Majú obavy, že povedia niečo nevhodné, a preto sa radšej držia stranou.
Keď sú deti menšie, často sa stáva, že sa pýtajú v triede nepodstatné otázky, nevhodne pozorujú určité veci alebo dávajú nevhodné osobné otázky.
11) Sú výrazne intuitívne.
Pre deti s ADD je priestor, do ktorého vstupujú neviditeľný. Vidia až zaň. Toto je asi najradostnejší aspekt ADD. Táto črta z nich robí kreatívnych géniov. Vynálezcovia, umelci, muzikanti i spisovatelia presne vďaka tejto schopnosti zažívajú svoj najväčší úspech.
12) Myslia inak ako ostatní.
To je ďalší úžasní aspekt ADD/ADHD, že ich myšlienky sú odlišné od tých ostatných, ich abstraktná myseľ prináša riešenia, ktoré iní nevidia.
13) Sú netrpezlivé a neposedné.
Ľahko sa nahnevajú, očakávajú, že veci sa stanú okamžite, stále si podupkávajú nohou alebo sa hrajú s vlasmi. Deti s ADHD potrebujú byť neustále v pohybe. Je to pre ne upokojujúca aktivita.
14) Sú fyzicky senzitívne.
Ceruzky sú v ich ruke ťažké. Vlákna v látke sú pichľavé. Postele sú hrboľaté. Jedlo má textúru, akú si ani neviete predstaviť. Niečo ako princezná na hrášku. Cítia hrášok aj pod dvadsiatimi matracmi.
15) Sú nezorganizované.
Zhŕňanie na kopu je ich obľúbenou metódou na upratovanie a organizovanie vecí. Ak je raz úloha urobená, putuje na kopu, ktorá sa stále zväčšuje. To je to, prečo sa cíti človek s ADD/ADHD prepracovaný a frustrovaný. Pri deťoch s ADD/ADHD by sme mali dbať na to, aby sa z nich nestávali škrečkovia vecí. Je pre nich ťažké udržať si v nich poriadok a ich mozog potom nedokáže dobre pracovať. Ideálne je pracovať stále na prázdnom stole a každú splnenú domácu úlohu pekne odložiť do zásuvky, aby sa mohlo dieťa plne sústrediť na ďalší predmet.
16) Potrebujú svoj priestor na pohyb.
Ak s nimi telefonujete alebo iba hovoríte, deti s ADD myslia lepšie, ak sa môžu pohybovať. Pohyb ich upokojuje a prináša im jasnejšie myšlienky.
17) Vyzerajú, že im chýba pevná vôľa.
Tieto deti nie sú lenivé alebo nezodpovedné. Mnohí si však môžu o nich vytvoriť tento mylný dojem. Robiť rozhodnutia a dokončovať úlohy je pre nich naozaj veľký boj. Ich mysle sú plné možností a vybrať si z nich jednu je pre nich veľmi problematické. Často preskakujú z úlohy na úlohu. Nezvládnutie dokončiť úlohy je teda problém mozgu a systému organizácie úloh v ňom.
18) Nedokážu si zapamätať jednoduché úlohy.
Ďalším paradoxom je pamäť detí s ADD/ADHD. Deti s ADD/ADHD si nedokážu pamätať, že si majú vybrať oblečenie alebo si ísť umyť zuby. Na druhej strane si pamätajú detailne niektoré vyjadrenia ľudí alebo telefónne čísla, ktoré iba započuli. Vizuálne veci sú však pre nich ľahšie zapamätateľné.
19) Dokážu mať mnoho rozrobených úloh v jednom čase.
Robiť na viacerých veciach je pre nich úplne normálne. A presne preto si dokážu tieto deti neskôr na internete prezerať aj 15 okien naraz.
20) Skôr ako vec dokončia, začne ich nudiť.
Aj to je dôvod, prečo tieto deti pracujú na viacerých veciach súčasne. Tým, že nie sú vždy mysľou plne prítomné pri tom, čo robia, vyberajú si činnosť za činnosťou, kde sú ich nápady kreatívnejšie. Potom sa však unavia a nakoniec nedokončia nič.
21) Pravidelne strácajú veci.
Stratená čiapka, rukavice, kniha alebo zošit je niečo, čo jednoducho patrí k nim.
22) Nevyrastú z toho.
Deti s poruchou pozornosti môžu svoj stav vďaka pomoci odborníkov zlepšiť a minimalizovať prejavy, ktoré im znepríjemňujú život, no nikdy sa tohto problému úplne nezbavia.
Zdroj:
Dr. Thomas E. Brown, Attention Deficit Disorder: The Unfocused Mind in Children and Adults
helpguide.org
