Matika alebo komu sa nelení, ten si cestu nájde... (alebo tak nejako, hehe..)

Dnes sme precvičovali trochu matiku, keďže nemali žiadne úlohy...
(Haha, žiadna ulieváreň, ja si vždy niečo nájdem.)

V pracovnom zošite počítať nechcela, tak som si spomenula na môj nedávny objav - webovú verziu a je to super, určite odporúčam... 

Totiž, násobilka jej stále nejde do hlavy, rovnako má problémy s desiatkami/stovkami/tisíckami a pod., niekedy je problém s prechodom cez desiatku, tak trénujeme základné úlohy od ľahších... 

Precvičí si to a posilní sebadôveru, že prvácke / tretiacke učivo zvládla :)
http://www.matika.in/sk/

Dokonca som myslela, že urobí iba jedno cvičenie s troma príkladmi, ale ľaľa!! Urobila toho viacej, dokonca s radosťou.. 

Čo viac si môže rodič priať??

Syndróm prvorodeného dieťaťa?

Ako je možné, že najstaršie dieťa sa vyvíja úplne inak ako jeho mladší súrodenci? 

Nedávny výskum ukázal, že poradie narodenia má významný vplyv na formovanie osobnosti. Príchodom nových súrodencov prvorodení zažívajú veľký šok, ktorý otrasie ich svetom. Už nie sú stredobodom pozornosti a rodičovskej lásky, prichádzajú o prostredie, do ktorého sa narodili brali ho za samozrejmosť. Reakcie detí bývajú rôzne a ako ukazuje autorka na vlastnom vzťahu so staršou sestrou, napätie a nedorozumenia medzi súrodencami môžu pretrvávať nielen celé roky. Existuje pritom niekoľko jednoduchých pravidiel, ako si vytvoriť a udržať pekné súrodenecké vzťahy.
„Máloktorá detská skúsenosť je taká ďalekosiahla, ako keď jedináčikovi zrazu pribudne súrodenec. Pre dieťa je to prvá veľká životná skúška, ktorú musí zvládnuť.
S príchodom súrodenca sa všetko zmení, dôverné veci miznú. Doteraz bol prvorodený časťou sveta dospelých. Predstavoval si, že svet je tu pre neho a kvôli nemu. Tento svet mu už teraz nepatrí úplne, krúti sa okolo inej hviezdy. Dieťa sa cíti vyčlenené, ponechané samo na seba. V myslení a cítení pokročilo už natoľko, že je schopné vedome spracovať prvú životnú krízu. Táto prevratná skúsenosť sa môže spájať s veľkými obavami, môže však znamenať aj veľkú šancu.“

Prvorodené dieťa - Jiřina Prekopová

Dlho som si nepripúšťala túto možnosť.. Až som sa raz začítala do rôznych článkov a dala som si to dokopy... 
Miškine problémy so školou začali už v prvom ročníku...
Pár mesiacov predtým (v máji) sa narodila Vikinka...
Miška bola 6 rokov jediné dieťa... 

Jediná a jedinečná v celej rodine - prvá dcéra, prvá vnučka, prvá neterka... 

A zrazu BUM... 

Príde si nejaká Vikinka, ktorá stále plače a tak sa mama musí venovať iba jej... (Pri pôrode mala zlomenú kľúčnu kosť, takže od začiatku bolo treba s ňou opatrnejšie zaobchádzať)... Jesť, piť, prebaliť, okúpať, pomôcť pri bolení bruška... 

Mišku sme na sestričku pripravovali, spolu sme chodili kočíkovať, trávili veľa času spoločne... 

Ale.. Milovaná škôlka skončila, zrazu treba chodiť do nejakej školy, kde vládnu pravidlá a treba dodržiavať časový harmonogram - kedy sa môže jesť, kedy sa môže ísť na WC, kedy sa môže rozprávať... Nemôže sa hrať, nemôže behať po štyroch po zemi, nemôže sa naháňať... 

Ešte aj doma sa treba učiť... A zase písať, zase čítať, zase to nejde...
A akoby to nebolo všetko, onedlho pribudol aj Andrejko... 

A zase sa mama točí hlavne okolo malých detí... A zase mama nemá dostatočne veľa času IBA pre Mišku... 

A očakáva sa, že Miška zrazu rýchlo vyrastie, aby mohla mame pomáhať... A očakáva sa, že Miška sa podelí o svoje hračky... A očakáva sa, že Miška s radosťou daruje malé oblečenie mladšej sestričke... A očakáva sa...
Otec v rodine je dôležitý, ale MAMA je MAMA... Muž chodí do práce, lebo treba platiť hypotéku a uživiť rodinu... Keď konečne príde domov z práce, treba kde-tu niečo opraviť, urobiť, vyrobiť...

Nejako mi tieto súvislosti unikali... Veď aj v iných rodinách majú deti, aj iní to zvládajú, nie sme jediní... Kde sa teda stala chyba???

Až nedávno sa mi do rúk dostala kniha Prvorodené dieťa... 
A zrazu sa to, čo som práve dala hore von zo seba, dostalo aj von na povrch... Objavujem tie skryté súvislosti a hlboko sa ma dotýkajú... Hádam nie je neskoro, hádam sa s tým dá ešte niečo urobiť, nejako to zachrániť... 

Z recenzie na knihu: 

(Zdroj: http://www.rodinka.sk/tip-na-knihu/tip-na-knihu/prvorodene-dieta/)

Príbehy prvorodených v knihe

Hermína odstrkuje mladšieho brata, aby zabránila ďalšiemu demolovaniu svojich bábik. Ten sa okamžite dáva utešovať matkou, ktorá vinu dáva Hermíne. „To je nespravodlivé, mami. Máš Andyho radšej ako mňa, inak by si mu stále tak nenadŕžala.“

Jonatán sa zrazu zmenil na nepokojné dieťa. Jeho matka vyhľadala autorku knihy, psychologičku, a na otázku, ako sa správa k sestričke, odpovedala, že jej Jonatán dáva hračky a pyšne ju ukazuje hosťom. Súvislosť medzi nepokojom a narodením druhého dieťaťa ju nenapadla.

Rafael s nástupom do školy začal vyžadovať pri obliekaní pomoc, hoci sa od troch rokov obliekal aj obúval sám. Matka pripisovala tento problém škole, ale súvisel s narodením mladšieho súrodenca.

To sú len niektoré z mnohých príkladov, ktoré autorka v knihe rozoberá. Analyzuje rivalitu medzi súrodencami, ktorej existencia je dokázaná vedecky. Jej následky môžu byť ctižiadosť, nenávisť, závisť, snaha dominovať a utláčať, to všetko nezávisle od vplyvu rodičov.

Prečo nie sú súrodenci rovnakí, keď sú vychovávaní rovnako?

„Spolužitie v spoločnom teritóriu ich núti hájiť si svoje rôzne životné pozície. Prvorodený bráni rodičovský priestor. Spočíva to v pozícii prvorodených, že sa identifikujú s mocou a autoritou. Prichádzajú do rodiny ako prví a využívajú svoju prevahu, aby si túto pozíciu obhájili.... Druhorodení majú sklon spochybňovať status quo a za určitých podmienok sa vyvinúť v „revolucionársku osobnosť“.“ S počtom ďalších detí klesá v druhorodených tendencia k radikalizmu. „Vo väčšej skupine súrodencov sa najradikálnejším stáva ten najmladší.“

Ako vychovávať prvorodené dieťa (výňatok z kapitoly v odrážkach):

potvrdiť dieťaťu jeho kvality,

venovať sa len jemu bez prítomnosti súrodencov (vychádzka, hra v dvojici a pod.),

často dieťa objímať,

chváliť prvorodeného za to, čo robí dobre,

vymedziť staršiemu priestor len pre neho (kde sa môže napr. nerušene hrať a mladší mu nič nebúra),

ak dieťa vykazuje regresiu (chce sa správať ako bábo), dopriať mu to,

milovať ho bezpodmienečnou láskou – budem ťa mať rád, aj ak nebudeš najlepší...

Dôvera v mamu posilnená...

Dnes som zase zachraňovala situáciu... Ráno medzi rečou spomenula, že ona nechce ísť do školy.. Tak som jej pripomenula, že má poobede výtvarnú.. Ona na to, že teda na výtvarnú sa teší, ale na vyučovanie nie.. Tak som zase zisťovala, čo je za tým... Milostivá mi dnes pred odchodom do školy vyklopila, že do včera mala mať hotový projekt z biológie... (vedela o tom týždeň)

Čo urobí bežná mama? 

Nechá, nech sa dieťa v škole samé vynájde...

Čo urobím ja? 

Aby zase nemala migrénu+zvracanie+horúčku, tak dohodnem neskorší odvoz do školy, dám jej výkresy, urobím riadky a nechám ju, nech teda píše a kreslí... 

Výsledok? 

Všetci spokojní, projekt hotový, dôvera v mamu posilnená... 

Neurobila som projekt za ňu, len som jej ukázala cestu, že to ide a že problémom sa nevyhneme zatajením, treba ich riešiť...

Čo by ste urobili vy???


#dyslexia #dysgrafia #porucha_pozornosti #skola #ADD #motivacia #integracia

Prístup k dieťaťu s ADD – poruchou pozornosti a hypoaktivitou / Metodický list pre rodičov a pedagógov (z netu)

Dnes sa musím podeliť o tento dokument... 
By som povedala, je to ako r.ť na šerbeľ.. 

Metodický list pre rodičov a pedagógov 

Prístup k dieťaťu s ADD – poruchou pozornosti a hypoaktivitou

Pre vnútornú potrebu CPPPaP Hubeného 25, 831 53 Bratislava, vypracovala v septembri 2013 PhDr. Horáková Eva, psychologička

U dieťaťa s ADD- sa poruchy v jednotlivých zložkách pozornosti môžu prejaviť ako:

• problémy s organizáciou seba alebo svojho prostredia, s vnímaním priestoru 
• nedostatočné plánovanie – zadelenie času 
• vyhýbanie sa úlohám , ktoré vyžadujú udržanie pozornosti alebo zapojenie aktivity 
• neschopnosť zotrvať pri riešení úlohy
• ľahká vyrušiteľnosť nepodstatnými podnetmi z prostredia 
• ľahká unaviteľnosť 
• emotívne navonok akoby ľahostajnosť, či apatia 
• nedostatok pozornosti pre detail 
• navonok nedbalé, neporiadne plnenie si povinností 
• nedostatočné premyslenie si činnosti 
• nekompletné vykonávanie úloh – odbiehanie od jednej činnosti k inej 
• denné snenie – zdá sa, akoby nepočúvali, nesledovali inštrukcie či rozhovor 

Z psychologického hľadiska pri práci v škole odporúčame najmä: 

Žiak pri zložitejšej úlohe potrebuje pomoc dospelého a to najmä v tom, že mu pomôže zoradiť postupnosť krokov, ktoré má pri riešení úlohy urobiť, prípadne sleduje, či žiak podľa toho postupuje. Potrebné je tiež pri slovných odpovediach trpezlivo chvíľu vyčkať, ak je potrebné, napomôcť pomocnými otázkami; ak má vypracovanú osnovu odpovede, riadiť sa ňou. 

• predovšetkým tolerovať pomalšie pracovné tempo, nevyžadovať okamžité odpovede, nehodnotiť výkon v závislosti od rýchlosti jeho prevedenia ale od správnosti riešenia 
• pri neschopnosti odpovedať sa treba presvedčiť, či otázku položenú vyučujúcim žiak zachytil /“skús zopakovať, na čo som sa pýtala“/ 
• znížená býva slovná pohotovosť. Napomáhať pomocnými otázkami, na základe ktorých sa možno presvedčiť, ako žiak danej téme rozumie. Nehodnotiť kvalitu verbálneho prejavu ale porozumenie. 
• využívať tzv. obrázkové učenie – žiak nevie často „vytiahnuť“ informáciu z hovoreného slova, lepšie ju pochopí na konkrétnej obrázkovej predlohe – tu je potrebné spolupracovať s rodičmi na používaní týchto postupov – urobiť nákres, náčrt situácie, ukázať opakovane na konkrétnych situáciách, precvičiť 
• umožniť v obdobiach zvýšenej únavy, ktorá sa môže prejavovať zvýšeným nepokojom pohybovým i emočným, ale aj prípadným odmietaním spolupráce po konzultácii s detskou lekárkou predĺžiť víkend o jeden deň a využiť ho na relaxáciu a oddych žiaka od školských povinností. Nežiadať následne v škole, aby zameškané písanie doplnil 
• pri písomných prácach by bolo ideálne, ak by boli otázky odstupňované podľa náročnosti, či obtiažnosti a tak by mali aj žiaci s ADD možnosť preukázať svoje schopnosti. Začínajúce pomerne ľahké otázky by „odbúrali“ počiatočnú neistotu a napätie, či povzbudili do ďalších odpovedí. 
• je možné pri neistote o schopnostiach žiaka využiť aj preskúšanie formou výberu správnej odpovede z viacerých predložených odpovedí.

V domácej príprave odporúčame: 

• venovať pozornosť a pomoc pri príprave na vyučovanie aj vo vyšších ročníkoch 
• pomôcť najmä s organizovaním a dodržiavaním pracovných rozvrhov, „krokovať“ činnosť nakoľko ADD sa prejavuje najmä charakteristikami 
• pomalosť, 
• nepozornosť k plynutiu času / tieto deti veľmi dlho nepoznajú hodiny a to napriek opakovaným pokusom pochopiť ich, nevedia sa tiež naučiť aj iné postupnosti – dni v týždni, mesiace a pod./, 
• problémy v priestorovej orientácii 
• neschopnosť vyčleniť podstatné prvky pri riešení úloh, najmä pri úlohách, ktoré sú spojené s priestorom (môže to byť aj priestor v pracovnom liste, na tabuli či mape), z toho dôvodu nedodržiavajú bežnú postupnosť úkonov, s tým súvisí nepozornosť voči tomu, čo je v danej situácii podstatné. To sú okolnosti, ktoré spomaľujú pracovné tempo, ktoré v základe nemusí byť vždy znížené. Výhodou je, že pokojný a trpezlivý prístup je týmto deťom vlastný, a preto nedochádza v bežných podmienkach k neurotickým prejavom. 
• S rodičmi je dobré dohodnúť, že pri príprave dieťaťa na vyučovanie – pretože trvá zvyčajne veľmi dlho – sa urobí domáci pracovný rozvrh, pričom sa presunie príprava niektorých vyučovacích predmetov aj na víkend (aby sa mohlo dieťa venovať aj mimoškolským aktivitám), prípadne na deň, kedy je hodín na prípravu menej. Príprave jedného predmetu nebudú venovať viac ako 20 minút. Dieťa skúsi počas tohto času zlepšiť svoju koncentráciu na prácu. Postupne si navykne, že učenie netrvá nekonečne dlho a motivácia sa zlepší. 
• S pomocou rodičov sa dieťa na druhom stupni ZŠ naučí, ako si urobiť z učiva tzv. „vied“ neskôr náučných predmetov (prírodoveda,...dejepis...) stručnú osnovu, najviac s 5-7 bodmi a s pomocou takejto osnovy bude vedieť i pri odpovedi zachovať postupnosť a plynulosť rozprávania naučenej látky. Uvedené možno tiež využiť pri súhrnnom opakovaní. 
• Pre lepšiu istotu v predmete matematika umožniť pri výpočtoch slovných úloh , kedy je pozornosť treba sústrediť aj na iné úkony úlohy, použiť jednoduchú tabuľku na overenie výsledku alebo sebaistoty pri násobení alebo delení. 
• Možno vysvetliť použitie základných, do jednoduchej tabuľky zachytených pravidiel gramatiky , ktoré by dieťa mohlo používať pri samostatnej oprave svojich písomných prác. 
• Vhodné by bolo cvičiť aj „rétoriku“ , teda po hlasnom prečítaní nejakého krátkeho príbehu sa pokúsiť reprodukovať prečítané, tak zlepšiť schopnosť pohotového a výstižného vyjadrovania myšlienok. 

Na záver : 

Ako ste zistili, deti s poruchou pozornosti a aktivity (ADD) patria k tým, ktoré pri výchove vyžadujú viac pomoci, pozornosti, času a porozumenia. Niekedy sa ich vývin môže javiť aj ako výrazne nerovnomerný, až zaostávajúci. Pri vyzrievaní a pri poskytovaní vyššie popísanej pomoci nás prekvapia po niekoľkých rokoch až nečakane dobrými výkonmi. Sú naďalej skôr tichšie, menej spontánne. Dokážu sa učeniu venovať a reagujú skôr pokojne. 

Dobrý učiteľ je ten, kto podporuje svojho žiaka v úspechoch a nenúti ho prekročiť hranice jeho schopností. 

Dieťa nikdy nesmie mať pocit, že naň nikto nemá čas. Iná cesta, než dať dieťaťu dostatok lásky, času a námahy, totiž nie je. Je to tá najlepšia cesta, ktorá môže byť. 
Prajeme Vám, nech sa Vám po nej dobre spolu kráča a aj malé úspechy sú Vám na nej povzbudením

http://www.psychologickecentrum.sk/

#ADD #porucha_pozornosti #ucitel #skola #rodic

O výchove, vzťahu detí k peniazom, vreckovom...

Dnes to nebude o poruchách učenia, skôr len tak o matersve... 
Nedávno som čítala článok o výchove, vzťahu detí k peniazom, vreckovom, nadbytkoch a pod... 
Je tu zmrzlinová sezóna a tak mi príde normálne, že dieťa sa môže rozhodnúť, či si bude peniaze odkladať na leto alebo ich bude postupne míňať na zmrzlinu po ceste domov zo školy...

Nemám návod, ako to zaručene funguje, u nás je to skôr metóda pokus-omyl :)

Miška má 11 rokov. Pravidelné vreckové Miške nedávame. Má pokryté nutné potreby (stravu, oblečenie, cestovné). Vie, že sa o výdavkoch navyše môžeme porozprávať a zhodnotiť ich potrebu. 
Ale má spolužiačky, pri škole obchodík, po ceste zmrzlinu... 
(O týchto veciach som čítala ako o " nadbytkoch"... V tom prípade "milujem nadbytky", hehe...)

Peniaze dostáva príležitostne od babky a na zvyšok musí vynaložiť určité úsilie.. A k tomu je potrebná motivácia.. 
Už som počula názory o zodpovednosti a motivácii "pre dobrý pocit", ale nie vždy to funguje.. 

Môže "predávať" náušničky, ktoré sama vyrobila. 

Dokonca má aj cieľ, ako by chcela takto zarobené peniažky minúť. V lete ide do jazdeckého tábora a je možnosť priplatiť si jazdy navyše. V cene tábora je pol hodina denne a ona už vie, že hodinová prechádzka je lepšia. 
Ale, už sme som si náučničky kúpila ja, babka, suseda, kamoška... Veľa spolužiačok náušnice nenosí... 

Ako jej teda ešte ukázať, že peniaze treba zarobiť (napríklad na tú zmrzlinu)? 

Tak sme dali Miške doma na starosti určité aktivity a za to je zodpovedná... 

Odloženie umytých riadov z umývačky na svoje miesto... (U nás je to takmer každodenná činnosť.) 
Ak na to príde sama alebo to urobí po prvom požiadaní, vyslúži si 50 centov. 
Ak na druhé upozornenie, vyslúži si 20 centov.. 
Na tretie upozornenie to musí poodkladať zadarmo... 
Ak to však neurobí a odpraceme to my, musí dať ona nám 50 centov (zo svojich peňazí)... 

Učí sa nielen to, že peniaze treba zarobiť, ale aj to, že musí niesť aj dôsledky, ak si svoje "povinnosti" neplní... 

Má škrečka. Chcela ho, tak sa musí o neho starať.. Ale.. Deti... Poznáte to.. Po čase je to už na rodičovi a dieťa sa len s úsmevom raz za čas na zvieratko pozrie.. 
Taktne Miške pripomeniem, že treba škrečkovi vyčistiť klietku... Ona sa poteší, lebo si spomenie, že má škrečka (hehe). 
Ak mu však klietku nevyčistí a urobím to neskôr ja, musí dať ona mne 2 eurá zo svojich peňazí (lebo ona chcela škrečka, ona sa má o neho starať a chudák škrečok trpí pár dní v špine)... 

Ako to máte doma vymyslené vy?
Čo platí na 8, 10, 15-ročné deti a čo nie??

Papier znesie všetko...

Čítam, nasávam informácie, delím sa o skúsenosti... 

Som rodič... Občas (často?) zúfalý... 

Vyšetrovať? Diagnostikovať? Integrovať? Odložiť? Preložiť?

A pomôže to???

Dôležité je rešpektovať, spolupracovať a pomáhať...

Väčšinou sa rodičov pýtam, čo od toho očakávajú... 

1. Sú zariadenia, kde berú každé dieťa individuálne, majú svoj osobitý prístup, dieťa je aj so svojimi chybami šťastné... 
2. Sú zariadenia, kde majú možnosti, ale vyžadujú papiere, potvrdenia, diagnózy... Potom sa nájdu aj cesty... 
3. Sú zariadenia, kde donesiete papiere, potvrdenia, diagnózy, ale musíte bojovať za svoje práva (práva Vášho dieťaťa).. 
4. A sú zariadenia, kde sa môžete aj rozkrájať, proste najlepšie je odtiaľ rýchlo utekať... 

Musím dopísať moje ROZHORČENIE nad tým, že je to všetko o prístupe... Keď je škola ústretová, niekedy papier netreba, prípadne je to minimum, čo musí rodič s dieťaťom absolvovať... ALE... Bohužiaľ sú na Slovensku aj inštitúcie, kde ani papier o diagnóze, integrácii, odporúčaniach, individuálnom pláne proste nič neznamená a všetko je na rodičovi a dieťa trpí... 

A tu si dovolím citát z nedávneho príspevku na sociálnej sieti: 

Deti s výnimočnými potrebami a chorobami/ postihnutím nie sú zaujímavé alebo podivné. Chcú len to, čo každý - BYŤ AKCEPTOVANÝM !!!

• On je hyperaktívny! Choďte s ním ku psychológovi, navštevujte odborníkov, dajte ho do špeciálnej školy... 

• Máme potvrdené ADHD a učiteľky nevedia, čo s ním... 

• Myslím, že má Aspergerov syndróm. Mám s ním ísť na vyšetrenie?

• Začal sa v škôlke pocikávať, odmieta jesť.. Nechceme znova zmeniť škôlku, veď si tam zvykol... 

• Bojujeme s poruchou pozornosti, ale učiteľka vie, ako sa dcérke venovať, ako s ňou spolupracovať... Dokedy čakať? Má vôbec zmysel spolupráca s odborníkmi?

• On už dosť neznáša školu a to aj predmety, ktoré mal veľmi rád... Nuž ale čo dodať, keď pani učiteľka bazíruje na peknom zošite a písomky mu dá prepísať, že to po ňom nevie čítať (samozrejme, že vie, ale...).

• Včera som sa pobavila (to je taký smiech cez slzy), keď sa syn (10r.) na otázku psychologičky, že keby bol politikom a mal by moc niečo urobiť alebo zmeniť, čo by to bolo odpovedal: zrušil by som povinnú školskú dochádzku :) 

• Dcéra má zatiaľ len predbežne zapísané ADHD - ževraj do 6r mi nikto túto diagnózu na papier nedá...

• Môj štvrták už nebude v 5r. integrovaný, že sa veľmi zlepšil. Má dysortografiu, nejaké veci nám boli odporučené, čo by sa mohli ešte dodržiavať, tak uvidíme, ak by sa niečo zhoršilo, máme sa ozvať.

• V škole ho odmietli integrovať. Psychologička nie, školská odporučila integráciu kvôli správaniu a dysortografii a škola odmietla. Oni ma len presviedčajú na ústavné liečenie a hotovo. Aj školská psychologička. A dnes sme boli u psychiatričky a ona v žiadnom prípade liečenie, že to by sme synovi ešte uškodili, že sa nemám dať prehovoriť.

• Nebojte sa deti dať integrovať, ak ste to neurobili doteraz (5.ročník), tak neváhajte, neskôr sa to môže vypomstiť.. Teraz vieme v škole našim deťom pomôcť, viac sa im venovať a výsledky ukazujú, že to deti vedia dotiahnuť, lebo budú mať pevné základy..

KTO ale pomôže RODIČOVI takéhoto dieťaťa?

Čo je v danej chvíli podstatné?

Čo robiť, ak máme podozrenie, že príčinou problémov dieťaťa v učení sú vývinové poruchy učenia

(Metodický materiál) 

Uvádzame základný postup, ako rodičia v takomto prípade majú postupovať, aby dieťaťu pri učení pomohli: METODICKÝ MATERIÁL - PDF link

Vypracované kolektívom CPPPaP, Hubeného 25, Bratislava

#dyslexia #dysgrafia #porucha_pozornosti #ADHD #ADD #Aspergerov_syndrom #skola #integracia

Začína sa o mne šepkať... Alebo: "Ahoj, deti, ja som Ella, naučím vás toho veľa..."

Občas sa rada pochválim... 

Áno, viem, samochvála smrdí, ale... Kto iný ťa pochváli??

Dnes sme boli na preventívnej prehliadke u lekárky a Mišku čakalo aj očkovanie... Samozrejme, že som jej to nemohla oznámiť vopred, aby sa nevystresovala a aby sme sa vyhli migréne.. 

Tak sme hodili reč o škole, o spôsobe učenia a pani doktorka sa aj so sestričkou pýtali na cudzie jazyky na škole... Boli prekvapené, že sa učia anglicky, nemecky aj rusky a ja som len vysvetlila, že my sa to doma učíme cez náučné videá, vďaka ktorým už aj mladší súrodenci "spíkujú" a "gavaria"... 

A spomenula som, že vlastne to ma motivuje k tvorbe SLOVENSKÝCH náučných videí pre deti... Lekárka sa usmiala, zvedavo sa pýtala na detaily, ale youtube kanál Elkatelka123 nepoznala.. Dokonca ani sestrička... Tak som im ho odporučila s mojim obvyklým začiatkom.. "Ahoj, deti, ja som Ella, naučím vás toho veľa..."

A vtom im to došlo... Veď to poznajú, sestrička to počúva z vedľajšej izby... A ja som sa potešila... 

https://www.youtube.com/elkatelka123

#naucne_videa #deti #slovensky #youtube

Vľavo - vpravo (náučné videjko)

A je tu nové videjko... Som si istá, že sa potešia nielen deti, ale aj mnohí dospelí...

Vľavo máme srdiečko...

Ktorou rukou kreslíš?

:)

Ako som sa vlastne nakopla konečne vytvoriť toto video? 
Nedávno som tu písala o pravákoch a ľavákoch... A potom o pletení korbáčov.. 
Pri názornej ukážke, ako sa veľkonočný korbáč pletie z prútov nám hovorili, ako sa majú prúty rozdeliť doprava a doľava a ako má ten ľavý ísť do stredu... A bol tu problém aj pre dospelých.. Kde mám tú ľavú ruku? Ktorý je pravý prút? 
Potom som si spomenula na Spievankovo, kde je pesnička o pravej ruke, nohe a pod... Už vtedy som si všimla, že deti sú dopletené, lebo spievajú pravú ruku a dávajú pred seba ľavú a naopak... 
Tak som na to išla "polopate"... Vpravo je predsa PRAVÁ a vľavo je predsa ĽAVÁ.. 
A bolo to.. 

Je hrozba motiváciou?

Hmmmm, rodič to má v mnohých prípadoch ťažké...

Každý učiteľ si myslí, že práve jeho predmet je najdôležitejší a ak je dieťa v danom predmete v škole menej obratné, tak že to znamená, že doma nič nerobí...

Miška mi volala zo školy s hysterickým plačom, že na víkend s ňou nemáme počítať, lebo musí ísť na víkend k pani učiteľke štrikovať rukavicu, lebo jej to nešlo a tým pádom boj s vôľou prehrávala..

• Áno, základy štrikovania ovláda, veď už sama urobila malú kapsičku na MP3 prehrávač, ale stále je to málo, teraz treba rukavicu na piatich ihliciach... 
• Áno, štrikovanie je dôležité pre podporu trpezlivosti, vôle, jemnej motoriky.... 
• Áno, má problémy s pozornosťou a aj jemnou motorikou a je zasnená... 
• Áno, rýchlo sa vzdáva pri neúspechu.. 
• Áno, doma sme radi, keď stihneme dopisovať chýbajúce poznámky v zošitoch, lebo učebnice nemajú... 

Po chvíli volá pani učiteľka a potvrdzuje dcérine obavy... 

Čo urobí MAMA?

a) Nechá dcéru odísť "za trest" na víkend k pani učiteľke, veď musí znášať dôsledky (s vedomím, že to u dcérky vyvolá migrénu so zvracaním zo stresov)

b) Upokojí dcéru a vysvetlí jej, že si za to môže sama a že jediný, kto jej dokáže s tým pomôcť je pani učiteľka... Tým pádom zruší mesiac vopred naplánovaný program na víkend a dá za pravdu tvrdeniu pani učiteľky, že dcéra doma vlastne nič nerobí, lebo nemá uštrikovanú rukavicu... (s vedomím, že do života si odnesie odpor ku štrikovaniu)

c) Dohodne sa s pani učiteľkou, nech dá dcére čas do pondelka a dohodne dcére ešte v ten deň doučovanie zo štrikovania (u milej pani z dediny, ktorá sa venuje IBA jej, všetko pekne ukáže, vysvetlí, vypočuje si všetky trápenia mladej dušičky bez ohľadu na čas) a dbá, aby dcéra dokázala, že vie prekonať samu seba... 

Veľa odborníkov sa venuje deťom s poruchami učenia a pozornosti... 

Psychológ, špeciálny pedagóg, škola, centrum, rodina... 

KTO ale pomôže RODIČOVI tohto dieťaťa? 

Čo je v danej chvíli podstatné? 

Riešiť psychiku, motiváciu, vedomosti, vzťahy...