Papier znesie všetko...

Čítam, nasávam informácie, delím sa o skúsenosti... 

Som rodič... Občas (často?) zúfalý... 

Vyšetrovať? Diagnostikovať? Integrovať? Odložiť? Preložiť?

A pomôže to???

Dôležité je rešpektovať, spolupracovať a pomáhať...

Väčšinou sa rodičov pýtam, čo od toho očakávajú... 

1. Sú zariadenia, kde berú každé dieťa individuálne, majú svoj osobitý prístup, dieťa je aj so svojimi chybami šťastné... 
2. Sú zariadenia, kde majú možnosti, ale vyžadujú papiere, potvrdenia, diagnózy... Potom sa nájdu aj cesty... 
3. Sú zariadenia, kde donesiete papiere, potvrdenia, diagnózy, ale musíte bojovať za svoje práva (práva Vášho dieťaťa).. 
4. A sú zariadenia, kde sa môžete aj rozkrájať, proste najlepšie je odtiaľ rýchlo utekať... 

Musím dopísať moje ROZHORČENIE nad tým, že je to všetko o prístupe... Keď je škola ústretová, niekedy papier netreba, prípadne je to minimum, čo musí rodič s dieťaťom absolvovať... ALE... Bohužiaľ sú na Slovensku aj inštitúcie, kde ani papier o diagnóze, integrácii, odporúčaniach, individuálnom pláne proste nič neznamená a všetko je na rodičovi a dieťa trpí... 

A tu si dovolím citát z nedávneho príspevku na sociálnej sieti: 

Deti s výnimočnými potrebami a chorobami/ postihnutím nie sú zaujímavé alebo podivné. Chcú len to, čo každý - BYŤ AKCEPTOVANÝM !!!

• On je hyperaktívny! Choďte s ním ku psychológovi, navštevujte odborníkov, dajte ho do špeciálnej školy... 

• Máme potvrdené ADHD a učiteľky nevedia, čo s ním... 

• Myslím, že má Aspergerov syndróm. Mám s ním ísť na vyšetrenie?

• Začal sa v škôlke pocikávať, odmieta jesť.. Nechceme znova zmeniť škôlku, veď si tam zvykol... 

• Bojujeme s poruchou pozornosti, ale učiteľka vie, ako sa dcérke venovať, ako s ňou spolupracovať... Dokedy čakať? Má vôbec zmysel spolupráca s odborníkmi?

• On už dosť neznáša školu a to aj predmety, ktoré mal veľmi rád... Nuž ale čo dodať, keď pani učiteľka bazíruje na peknom zošite a písomky mu dá prepísať, že to po ňom nevie čítať (samozrejme, že vie, ale...).

• Včera som sa pobavila (to je taký smiech cez slzy), keď sa syn (10r.) na otázku psychologičky, že keby bol politikom a mal by moc niečo urobiť alebo zmeniť, čo by to bolo odpovedal: zrušil by som povinnú školskú dochádzku :) 

• Dcéra má zatiaľ len predbežne zapísané ADHD - ževraj do 6r mi nikto túto diagnózu na papier nedá...

• Môj štvrták už nebude v 5r. integrovaný, že sa veľmi zlepšil. Má dysortografiu, nejaké veci nám boli odporučené, čo by sa mohli ešte dodržiavať, tak uvidíme, ak by sa niečo zhoršilo, máme sa ozvať.

• V škole ho odmietli integrovať. Psychologička nie, školská odporučila integráciu kvôli správaniu a dysortografii a škola odmietla. Oni ma len presviedčajú na ústavné liečenie a hotovo. Aj školská psychologička. A dnes sme boli u psychiatričky a ona v žiadnom prípade liečenie, že to by sme synovi ešte uškodili, že sa nemám dať prehovoriť.

• Nebojte sa deti dať integrovať, ak ste to neurobili doteraz (5.ročník), tak neváhajte, neskôr sa to môže vypomstiť.. Teraz vieme v škole našim deťom pomôcť, viac sa im venovať a výsledky ukazujú, že to deti vedia dotiahnuť, lebo budú mať pevné základy..

KTO ale pomôže RODIČOVI takéhoto dieťaťa?

Čo je v danej chvíli podstatné?

Čo robiť, ak máme podozrenie, že príčinou problémov dieťaťa v učení sú vývinové poruchy učenia

(Metodický materiál) 

Uvádzame základný postup, ako rodičia v takomto prípade majú postupovať, aby dieťaťu pri učení pomohli: METODICKÝ MATERIÁL - PDF link

Vypracované kolektívom CPPPaP, Hubeného 25, Bratislava

#dyslexia #dysgrafia #porucha_pozornosti #ADHD #ADD #Aspergerov_syndrom #skola #integracia