Prístup k dieťaťu s ADD – poruchou pozornosti a hypoaktivitou / Metodický list pre rodičov a pedagógov (z netu)

Dnes sa musím podeliť o tento dokument... 
By som povedala, je to ako r.ť na šerbeľ.. 

Metodický list pre rodičov a pedagógov 

Prístup k dieťaťu s ADD – poruchou pozornosti a hypoaktivitou

Pre vnútornú potrebu CPPPaP Hubeného 25, 831 53 Bratislava, vypracovala v septembri 2013 PhDr. Horáková Eva, psychologička

U dieťaťa s ADD- sa poruchy v jednotlivých zložkách pozornosti môžu prejaviť ako:

• problémy s organizáciou seba alebo svojho prostredia, s vnímaním priestoru 
• nedostatočné plánovanie – zadelenie času 
• vyhýbanie sa úlohám , ktoré vyžadujú udržanie pozornosti alebo zapojenie aktivity 
• neschopnosť zotrvať pri riešení úlohy
• ľahká vyrušiteľnosť nepodstatnými podnetmi z prostredia 
• ľahká unaviteľnosť 
• emotívne navonok akoby ľahostajnosť, či apatia 
• nedostatok pozornosti pre detail 
• navonok nedbalé, neporiadne plnenie si povinností 
• nedostatočné premyslenie si činnosti 
• nekompletné vykonávanie úloh – odbiehanie od jednej činnosti k inej 
• denné snenie – zdá sa, akoby nepočúvali, nesledovali inštrukcie či rozhovor 

Z psychologického hľadiska pri práci v škole odporúčame najmä: 

Žiak pri zložitejšej úlohe potrebuje pomoc dospelého a to najmä v tom, že mu pomôže zoradiť postupnosť krokov, ktoré má pri riešení úlohy urobiť, prípadne sleduje, či žiak podľa toho postupuje. Potrebné je tiež pri slovných odpovediach trpezlivo chvíľu vyčkať, ak je potrebné, napomôcť pomocnými otázkami; ak má vypracovanú osnovu odpovede, riadiť sa ňou. 

• predovšetkým tolerovať pomalšie pracovné tempo, nevyžadovať okamžité odpovede, nehodnotiť výkon v závislosti od rýchlosti jeho prevedenia ale od správnosti riešenia 
• pri neschopnosti odpovedať sa treba presvedčiť, či otázku položenú vyučujúcim žiak zachytil /“skús zopakovať, na čo som sa pýtala“/ 
• znížená býva slovná pohotovosť. Napomáhať pomocnými otázkami, na základe ktorých sa možno presvedčiť, ako žiak danej téme rozumie. Nehodnotiť kvalitu verbálneho prejavu ale porozumenie. 
• využívať tzv. obrázkové učenie – žiak nevie často „vytiahnuť“ informáciu z hovoreného slova, lepšie ju pochopí na konkrétnej obrázkovej predlohe – tu je potrebné spolupracovať s rodičmi na používaní týchto postupov – urobiť nákres, náčrt situácie, ukázať opakovane na konkrétnych situáciách, precvičiť 
• umožniť v obdobiach zvýšenej únavy, ktorá sa môže prejavovať zvýšeným nepokojom pohybovým i emočným, ale aj prípadným odmietaním spolupráce po konzultácii s detskou lekárkou predĺžiť víkend o jeden deň a využiť ho na relaxáciu a oddych žiaka od školských povinností. Nežiadať následne v škole, aby zameškané písanie doplnil 
• pri písomných prácach by bolo ideálne, ak by boli otázky odstupňované podľa náročnosti, či obtiažnosti a tak by mali aj žiaci s ADD možnosť preukázať svoje schopnosti. Začínajúce pomerne ľahké otázky by „odbúrali“ počiatočnú neistotu a napätie, či povzbudili do ďalších odpovedí. 
• je možné pri neistote o schopnostiach žiaka využiť aj preskúšanie formou výberu správnej odpovede z viacerých predložených odpovedí.

V domácej príprave odporúčame: 

• venovať pozornosť a pomoc pri príprave na vyučovanie aj vo vyšších ročníkoch 
• pomôcť najmä s organizovaním a dodržiavaním pracovných rozvrhov, „krokovať“ činnosť nakoľko ADD sa prejavuje najmä charakteristikami 
• pomalosť, 
• nepozornosť k plynutiu času / tieto deti veľmi dlho nepoznajú hodiny a to napriek opakovaným pokusom pochopiť ich, nevedia sa tiež naučiť aj iné postupnosti – dni v týždni, mesiace a pod./, 
• problémy v priestorovej orientácii 
• neschopnosť vyčleniť podstatné prvky pri riešení úloh, najmä pri úlohách, ktoré sú spojené s priestorom (môže to byť aj priestor v pracovnom liste, na tabuli či mape), z toho dôvodu nedodržiavajú bežnú postupnosť úkonov, s tým súvisí nepozornosť voči tomu, čo je v danej situácii podstatné. To sú okolnosti, ktoré spomaľujú pracovné tempo, ktoré v základe nemusí byť vždy znížené. Výhodou je, že pokojný a trpezlivý prístup je týmto deťom vlastný, a preto nedochádza v bežných podmienkach k neurotickým prejavom. 
• S rodičmi je dobré dohodnúť, že pri príprave dieťaťa na vyučovanie – pretože trvá zvyčajne veľmi dlho – sa urobí domáci pracovný rozvrh, pričom sa presunie príprava niektorých vyučovacích predmetov aj na víkend (aby sa mohlo dieťa venovať aj mimoškolským aktivitám), prípadne na deň, kedy je hodín na prípravu menej. Príprave jedného predmetu nebudú venovať viac ako 20 minút. Dieťa skúsi počas tohto času zlepšiť svoju koncentráciu na prácu. Postupne si navykne, že učenie netrvá nekonečne dlho a motivácia sa zlepší. 
• S pomocou rodičov sa dieťa na druhom stupni ZŠ naučí, ako si urobiť z učiva tzv. „vied“ neskôr náučných predmetov (prírodoveda,...dejepis...) stručnú osnovu, najviac s 5-7 bodmi a s pomocou takejto osnovy bude vedieť i pri odpovedi zachovať postupnosť a plynulosť rozprávania naučenej látky. Uvedené možno tiež využiť pri súhrnnom opakovaní. 
• Pre lepšiu istotu v predmete matematika umožniť pri výpočtoch slovných úloh , kedy je pozornosť treba sústrediť aj na iné úkony úlohy, použiť jednoduchú tabuľku na overenie výsledku alebo sebaistoty pri násobení alebo delení. 
• Možno vysvetliť použitie základných, do jednoduchej tabuľky zachytených pravidiel gramatiky , ktoré by dieťa mohlo používať pri samostatnej oprave svojich písomných prác. 
• Vhodné by bolo cvičiť aj „rétoriku“ , teda po hlasnom prečítaní nejakého krátkeho príbehu sa pokúsiť reprodukovať prečítané, tak zlepšiť schopnosť pohotového a výstižného vyjadrovania myšlienok. 

Na záver : 

Ako ste zistili, deti s poruchou pozornosti a aktivity (ADD) patria k tým, ktoré pri výchove vyžadujú viac pomoci, pozornosti, času a porozumenia. Niekedy sa ich vývin môže javiť aj ako výrazne nerovnomerný, až zaostávajúci. Pri vyzrievaní a pri poskytovaní vyššie popísanej pomoci nás prekvapia po niekoľkých rokoch až nečakane dobrými výkonmi. Sú naďalej skôr tichšie, menej spontánne. Dokážu sa učeniu venovať a reagujú skôr pokojne. 

Dobrý učiteľ je ten, kto podporuje svojho žiaka v úspechoch a nenúti ho prekročiť hranice jeho schopností. 

Dieťa nikdy nesmie mať pocit, že naň nikto nemá čas. Iná cesta, než dať dieťaťu dostatok lásky, času a námahy, totiž nie je. Je to tá najlepšia cesta, ktorá môže byť. 
Prajeme Vám, nech sa Vám po nej dobre spolu kráča a aj malé úspechy sú Vám na nej povzbudením

http://www.psychologickecentrum.sk/

#ADD #porucha_pozornosti #ucitel #skola #rodic