Translate

streda 2. novembra 2016

Dospievanie, internet, kamaráti... Proste prestávka... A OVCE.. :)

Tak a po nejakom čase sa znova zaraďujeme do každodenného života s klasickými radosťami aj starosťami..
Viem, že môj blog pomáhal mnohým rodičom, pedagógom a cez nich aj samotným deťom.

Ale..
Deti rastú, dospievajú a z toho plynú aj určité hranice, ktoré ako rodič nechcem a momentálne ani nemôžem prekročiť..





Miška je vo veku, kedy dokážu byť deti veľmi zraniteľné. Citlivé. Ale aj kruté voči iným. Teda nie práve Miška, ale možno rovesníci... Teda zatiaľ nie... Ale..

Keď sa deti cítia, že už sú veľké... Že už nie sú deti. Že už môžu viac. A viac...

A pritom sú to stále deti. Spoznávajú svet.
Svet je krásny. Svet je veľký. Svet môže byť aj zlý. Svet nie je vždy úprimný.

K tomu dnešné technológie, ktoré naše deti častokrát ovládajú lepšie, než my dospelí...

A to neskutočné množstvo informácií...

Všetko je na webe..

Pravda aj nepravda...

A ja chcem teraz moje dieťa ochrániť, kým môžem.

A tak si dávam na nejaký čas prestávku od písania... Aspoň do obdobia, kedy sa pohneme ďalej tým správnym smerom a bude o tom možné písať, lebo Miška bude pripravená. (Áno, písala som doteraz o nej, ale s jej súhlasom, všetko sme si vysvetlili, radi sme spoločne pomohli iným)... Ale nateraz to stačilo... Zatiaľ...



A čo na to iní?
Určite odporúčam všetkým rodičom nasledujúci článok:
http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/382964-policajti-vysvetlovali-ziakom-nastrahy-internetu/
Keď dokáže byť virtuálny svet nebezpečný pre dospelého, čo potom pre dieťa, ktoré si neuvedomuje všetky jeho nástrahy?


Ale nezabúdajte na to, že deti nemáme špehovať, ale otvorene s nimi rozprávať, vysvetľovať, počúvať (myslím tým NAOZAJ počúvať)...

A určite odporúčam projekt OVCE.SK

Moje obľúbené:


A určite aj ostatné..









https://www.swan.sk/domacnosti/blog/ako-ochranit-deti-pred-nastrahami-internetu
Aj keď je internet neodmysliteľnou súčasťou života nás i našich detí, treba dbať na to, aby vaše ratolesti vyrastali v reálnom svete. Predsalen, „živí“ kamaráti z detstva pri nás častokrát stoja celý život, dokonca aj vtedy, keď internetový signál zlyháva... :)

nedeľa 21. augusta 2016

Karty...

Dnes nebudem nič vážne vymýšľať,
dnes len stačí spočítať karty, ktoré sme po rokoch našli... 

Nepovedala som jej dopredu, koľko ich má byť... 


(Bolo ich 112, takže si precvičila číselné rady, prechod cez desiatku, dokonca sa pri 96 aj zastavila, pozrela sestre do tabletu a pokračovala v počítaní ďalej, takže dostali rozcvičku aj pamäťové bunky...)

A dala to hneď na prvýkrát!

Tak teraz už len nájdeme pravidlá hry a hor sa do hrania :)

piatok 12. augusta 2016

Udalosť mesiaca - knižnica

Mám veľkú radosť. Nadšenie z čítania Mišku neopustilo.. 
Ani nadšenie z návštevy knižnice... 
Urobili sme si z toho rodinnú spoločnú udalosť. 
(Pamätáte si môj článok spred pár mesiacov: Radosť chodiť do knižnice 
Alebo prvý prelomový článok o čítaní: Číta, lebo chce a nie preto, že musí...)

Už aj Vikinka má svoj preukaz a požičiava si svoje knižky... 
A berieme so sebou aj Andrejka, hoci toho najviac zaujíma stavebnica z drevených kociek, ktorú tam majú. Ale učím ho, ako sa má človek správať v knižnici, ako sa ukladajú knižky do poličiek, ako sú rozdelené oddelenia pre deti a dospelých...
Na dnes Vám teda ponúkam náš výber:


Miška si vybrala knižku o dinosauroch, lebo je to stále obľúbená téma. Rada pozerá filmy o dinosauroch, náučné videá a táto kniha je jej obľúbená (má ju požičanú po druhýkrát po dlhšom čase)..
Je pekne ilustrovaná a zaujala aj Andrejka, tak ju s Miškou listujú spoločne...
Teda, Miška začala už cestou domou v aute (akože u dieťaťa, ktoré ešte pred 2-3 rokmi nenávidelo čítanie a stále bojuje s dyslexiou je to WOW)
Druhá kniha je o prírode, rastlinkách okolo nás, životnom prostredí s peknými obrázkami..
Posledná Miškina kniha je zo série anglicko-slovenských príbehov o zvieratkách - Psíček a mačička. Ideálna knižka pre deti v jej veku, pútavý príbeh, veľké písmená a rozsah textu je vlastne iba polovica, lebo každá dvojstrana je spolovice anglická a spolovice slovenská. Je to už asi piata rôzna knižka z tejto série a verím, že nie posledná :)

Vikinka si vybrala knižky s básničkami. Asi aj preto, že sa od septembra pripravuje do škôlky :)
Hneď po príchode domov sme si čítali nápadité rýmy s peknými ilustráciami v knižke Písmenkové riekanky
A pred spaním sme miesto rozprávky počúvali, ako tatinko číta tri básničky z knižky Dúha.
Dnes večer sme už básničky vymenili za prvú rozprávku o maškrtnej princeznej z knižky Usmej sa, srdiečko.

Je skvelé chodiť s radosťou do knižnice, kde Vás už poznajú a kde Vám vedia poradiť.
Je skvelé chodiť s radosťou do knižnice a vidieť, ako Vaše dieťa prekonalo odpor k čítaniu a teší sa, že si nájde tú "svoju" knižku a nebojí sa pokuty, ak ju nestihne prečítať v termíne...
Je skvelé chodiť s radosťou do knižnice, kde sa cítite príjemne s celou rodinou.
Ďakujeme. 


#dyslexia #poruchy_ucenia #citanie

štvrtok 11. augusta 2016

Zo starého nové a pekné..

Kreativite sa medze nekladú..

A tak vrámci ďalšieho rozvoja grafomotoriky som zvolila prístup: Zo starého nové a pekné..

Ako som už písala dávnejšie, oblečenie je kapitola sama o sebe, kde padli všetky mýty a moje deti si zvolili cestu POHODLIA... (http://elkatelka123.blogspot.com/2016/03/obliekanie-oblecenie-alebo-pohodlie.html)

A keďže niektoré kúsky nosia do zodratia, dali sme veciam druhú šancu, prípadne sme aj z obyčajného trička vytvorili unikát s pevnou citovou väzbou..


Popasovali sa s bavlneným podkladom, ktorý sa pri kreslení vlnil a popasovali sa s obmedzeným počtom farieb... 

Ale výsledok stál za to a už teraz robia poriadok v šatníku, aby našli ďalšie kúsky na tvorenie :)



utorok 9. augusta 2016

Skladáme, hľadáme, hádame..

Dnes som si na deti vymyslela habaďúru...
Už sú všetci dosť veľkí na to, aby trénovali okrem pozornosti aj trpezlivosť...
A nebolo to teda vôbec jednoduché...




Najprv boli nadšení, že vidia niečo nové... Milujú výzvy (to majú asi po mne, hehe), ale s tou trpezlivosťou to už nie je také ružové...

Takže ako to celé dopadlo?

Viki sa odula hneď na začiatku, lebo dieliky boli pre ňu ešte príliš malé...

Andrejko sa veľmi tešil, že má čo rozhadzovať po izbe, ale neskôr ho zaujal obrázok dinosaurov a tak poslušne hľadal dieliky a zapájal do seba (systémom: čo nejde silou, ide ešte väčšou silou...)

A Miška skladala so mnou, dali sme celý rám aj kúsok dinosaura a potom ju to už prestalo baviť a tak som si skladala sama pre seba, aby som deťom ukázala, že na konci je ten pocit dobre vykonanej práce, keď vidíme celý obrázok... 




Tento pocit sa rozplynul po pokuse uchovať poskladaný obrázok na dne škatule, lebo sa pri presúvaní rozpadol..


Ale... Už ma asi poznáte... Ja sa nevzdávam!!!

A tak som chcela znova ukázať Vikinke, že to zvládne.. Našla som menšie puzzle s väčšími dielikmi, dokonca s krásnym obrázkom víl a jednorožca... A pomaly sme začali.. A Viki zase zúrila a odula sa...

Ale..

Ten obrázok bol naozaj silné lákadlo... A tak to skúsila znova.. A znova... A nakoniec sme to spolu dali!!!



No a ponaučenie na záver? 
Verím, že deti na negatívne pocity pri skladaní zabudnú a o pár dní ich zase nalákam na krásne obrázky... 
A opakujem si poučku z internetu: Skladaním puzzle sa u detí rozvíja trpezlivosť, predstavivosť, zmysel pre detail, cit pre tvar a farby a množstvo ďalších vlastností.


Zásady práce s deťmi  (nielen)  s ADD a ADHD (s poruchou pozornosti) :

  • potrebné je pochopenie pre osobitosti svojho dieťaťa, trpezlivosť, kľud, optimistický výhľad do budúcnosti (v rodine vytvoriť prostredie spolupráce, dieťa musí mať istotu, že ho máte radi a akceptujete ho)
  • naučiť sa diferencovať tie prejavy správania, za ktoré dieťa nemôže, od tých, za ktoré musí niesť primeranú zodpovednosť (podstatný rozdiel je v tom, ak je dieťa nekľudné a nepokojné, nadmerne pohyblivé, od toho, ak úmyselne kamarátovi podloží nohu, vulgárne rozpráva)
  • povzbudenie, pochvala a ocenenie – za dobré výkony, ale aj za snahu. Pripraviť činnosti, ktoré by dieťa mohlo urobiť dobre a potom využiť pochvalu a ocenenie. Odmena, pochvala musí nasledovať maximálne do 15 minút po splnení úlohy.
  • minimalizovať krik ako výchovnú metódu, je neúčinná a pôsobí na dieťa rozvratne
  • nedopustiť, aby sa dieťa niečo naučilo zle, na tom, čo si už raz osvojilo totiž húževnato zotrváva, ťažko sa precvičuje a osvojuje si nový postup.
  • málo a často, zamestnávať dieťa krátkymi úlohami. Týmto deťom vyhovuje skôr učenie nárazového typu, ako sústavné zaťažovanie pozornosti. Pri práci je potrebné dávať prestávky, úlohy rýchlejšie striedať. Jednu úlohu by nemalo robiť viac ako 10 neskôr 20 minút.
  • stanoviť si systém, poriadok a pravidlá pre prácu s dieťaťom. Dovoľte dieťaťu, aby sa na určovaní pravidiel mohlo podieľať. Pravidlá dajte na viditeľné miesto. Pred konkrétnou úlohou si dané zásady zopakujte. Ak klesá motivácia k dodržaniu pravidiel alebo ich opodstatnenosť, môžete ich upraviť.
  • pomôžte dieťaťu s úpravou pomôcok a priestoru, napr. tým, že pomôcky pre príslušný predmet obalíte do rovnako farebných papierov. Nepotrebné veci odložíte do skrinky, tašky atď.
  • dbajte na pohybové uvoľnenie dieťaťa, ak je to vhodné, dovoľte mu pri práci stáť, ležať, kľačať atď. Nútiť ho byť v kľude, obmedzovať ho, trestať za nadmernú pohyblivosť len zvyšuje napätie, zhoršuje pozornosť a znižuje výkonnosť.
  • vylúčiť všetky vedľajšie rušivé vplyvy, ak je to možné. Pracovný stôl dať k stene, aby sa nepozeral do izby, do okna.
  • s dieťaťom pracujeme len pri dobrom sústredení. Dlhšiu dobu môžeme pracovať s dieťaťom len vtedy, keď má záujem, ktorý podnecuje a udržuje pozornosť. Nútenie a tresty naopak pozornosť znižujú.
  • vyberajte a vymýšľajte hry, ktoré dieťa učia trpezlivosti a sústredeniu. Nenechajte sa odradiť, ak o hru rýchlo stratí záujem.
  • nepripustite, aby u dieťaťa vznikol pocit menejcennosti. Dieťa si veľmi citlivo uvedomuje, že aj napriek snahe nedokáže to, čo ostatné deti. Je potrebné chrániť ho pred zbytočnými „zrážkami“ s okolím.
  • dôležitá je dôslednosť, zásadovosť a jednotnosť. V prvých dňoch Vášho úsilia o zmenu správania a dodržanie stanovených pravidiel sa určite stane, že Vaše dieťa nezareaguje podľa Vašich predstáv. Ak budete dôslední, je predpoklad, že sa v priebehu dvoch týždňov dočkáte pozitívnych zmien. Po uplynutí niekoľkých ďalších týždňov sa pokrok zase zastaví. Vaše dieťa bude opäť skúšať, čo si môže dovoliť. Tiež môže dôjsť k regresii. Niekedy môžete mať pocit, že postupujete systémom jeden krok vpred, dva vzad. Práve tu je dôslednosť veľmi dôležitá.
  • naučme sa ťažkosti predvídať, predchádzať nevhodnému správaniu zo strany dieťaťa. Dôležité je to najmä pri výletoch, rodinných návštevách, v divadlo atď. Dobré je posadiť si dieťa k sebe.

sobota 6. augusta 2016

Je to každodenný boj, ale aj malý krok sa počíta..

Najdôležitejšia pri domácej príprave detí je motivácia.. 
Asi je jedno, či dieťa trpí nejakou poruchou učenia alebo nie... Ale pri deťoch s poruchami učenia a/alebo pozornosti zohráva motivácia tri štvrtiny úlohy... 
Zo začiatku to vyzerá byť pohodička, ale... 
Ako som už písala minule, tie naše deti majú viac rozumu, než predpokladáme a motivácia je čím ďalej zložitejšia... 

Bojujeme s vôľou... 
Bojujeme s trpezlivosťou... 
Bojujeme s pozornosťou... 
Bojujeme s neúspechom... 
Bojujeme s časom.. 



A tak mi pomaly polička nad pracovným stolom padá na hlavu pod tiažou rôznych učebníc, cvičebníc, časopisov, pracovných listov, vytlačených úloh z internetu... 


Dnes som si pre Mišku vymyslela čítanie s porozumením a tak vrámci motivácie som jej dala na výber z dvoch pracovných zošitov... Teda dostala ešte tretiu možnosť - matematické príklady, ale vedela som, že to odmietne ako prvé... A ona vedela, že sa z toho nevyzuje.. 

Vybrala si Cililing... 


A znova si môžem vydýchnuť, že ostal aj vlk sýty aj ovca celá :)))

Motivácia žiaka s poruchami učenia školským hodnotením



Každý žiak s poruchami učenia, určitými príznakmi porúch, prípadne niektorými prejavmi správania, si vyžaduje od učiteľa i rodiča cielenú premyslenú starostlivosť, trpezlivosť a pomoc. Je to zväčša beh na dlhšie trate.

U dieťaťa s poruchou učenia ide o porovnanie vlastného výkonu (predtým a teraz), nie o porovnanie s výkonmi ostatných spolužiakov. Žiak s poruchami učenia sa dopracuje k svojim výkonom zväčša ťažšie ako iní spolužiaci. O to citlivejšie vníma hodnotenie svojej práce.
Nezabúdajme, že žiaka s vývinovými poruchami učenia treba v prvom rade iným spôsobom vzdelávať, až potom inak hodnotiť. Pre učiteľa je vhodné mať na pamäti zopár zlatých pravidiel:
  • Dajme žiakovi možnosť zažiť úspech.
  • Oceňujme jeho snahu.
  • Postupujme so žiakom po malých krokoch, aby sme ho mali za čo pochváliť. Je to posilnenie jeho sebavedomia a motivácia k ďalším aktivitám.
  • Malé kroky nám pomôžu včas a presnejšie identifikovať problém.
  • Zo zistených chýb vychádzame pri tvorbe ďalších cvičení, s cieľom trénovať to, v čom žiak zlyháva.
  • Žiak má od začiatku poznať jasné pravidlá, čo v danej úlohe sledujeme, čo v rámci jeho poruchy tolerujeme a čo nie. Je smutné počuť od žiaka, keď sa oháňa „dospeláckou“ (často nepochopenou) vetou: „Ja mám dyslexiu, mne nemôžete dať päťku.“ O to predsa nejde.
  • Jednotlivé chyby a nedostatky v hodnotenej práci si vždy spolu so žiakom vysvetlíme.
  • Známka nie je trest.

Vybrané z publikácie Vzdelávanie detí s poruchami učenia a pozornosti.

#citanie #dyslexia #porozumenie #poruchy_ucenia

streda 3. augusta 2016

A teraz zase v realite :)

Ale som sa nádejala, že ju nalákam na počítač... 
Ale som sa nádejala, že aspoň nejaké hry (rozumej môj výber) budú lepšie, než žiadne... 
(Akože pozri moj včerajší optimistický článok, hehe.. 
http://elkatelka123.blogspot.com/2016/08/matematika-hrou-scitanie-odcitanie.html)

Pche... 
Tá moja dcéra ma prekukla... Má viac rozumu, než my všetci doma dokopy.. 

Ale.. Aspoň niektoré ju zaujali, dokonca natoľko, že sa neuspokojila s minimálnym počtom bodov potrebným na prejdenie danej úrovne, ale chcela to zdolať na "tri hviezdičky"... 


A ktoré ju teda zaujali?
Hra Brain Trainer - všetky typy úloh (Pamäť, Reakcie, Logika a Sústredenie) a hra The Shape... 
(Proste hocičo, len nie numerické príklady ako v škole...)



Ale, aj zajtra je deň a ja verím na zázraky... Tak som si povedala, že to so mnou nebude až také zlé a urobila som si dnes malú bezvýznamnú čiarku, že sme nelenili a pracovali aj cez prázdniny..

A odmena? Áno, bola aj tá... Vyrobili sme si kopec brmbolcov :)


pondelok 1. augusta 2016

Matematika hrou... Sčítanie, odčítanie, pozornosť, ale hlavne zábava...

A po včerajšku pár online hier na precvičenie matematiky...

Miška sa poteší, že môže byť na počítači a ja sa poteším, že si niečo zopakuje... Neskôr pridám výsledok mojich očakávaní, hehe... 

Na zahriatie niečo jednoduché...

Hra Brain Trainer ponúka okrem dennej výzvy štyri okruhy na precvičenie: Pamäť, Reakcie, Logiku a Sústredenie..
http://www.hrajhry.sk/hra/tingly-brain-trainer.html





Po rozcvičke môžeme vyskúšať sčítanie a odčítanie do 100: Fun Math
http://www.hrajhry.sk/hra/matematika/fun+math.html



Sčítavanie a odčítanie dvojciferných čísel pod sebou: Double Digits
http://www.hrajhry.sk/hra/matematika/double+digits.html




Sčítavanie a odčítanie trojciferných čísel pod sebou: Mathematics
http://www.hrajhry.sk/hra/matematika/mathematics.html




Reťazové sčítavanie - tu už treba kombinovať čísla tak, aby ste dosiahli presne požadovaný výsledok: Add Like Mad 


A na dnes na koniec - Vizuálny tréning (príprava na zlomky): The Shape
http://www.hrajhry.sk/hra/the-shape.html




Ak máte aj vy nejakú overené a obľúbené hry, sem s nimi, radi ich s Miškou vyskúšame... Teda, hlavne nenápadne :)))

#dyskalkulia #poruchy_ucenia #pozornost

nedeľa 31. júla 2016

Mama korytnačka

Ach, dnes sme pri večeri počítali, koľko mám rokov (pred pár dňami som mala narodeniny)...

Vyšlo jej, že 962 a vôbec sa jej to nezdalo divné...


štvrtok 28. júla 2016

Ďakujem, mami...

Nemám potrebu písať každý deň len preto, aby som písala...

Ale dnešok je pre mňa výnimočný... Asi som konečne dospela..

Mám narodeniny... Hmmm, no a čo, mám ich predsa každý rok...

Ale.

Tento rok som sa konečne ráno zobudila bez nervozity, s pocitom na duši, že TOTO je šťastie...

Moja rodina, za ktorú som vďačná.

Nepotrebujem žiadne oslavy alebo dary... Chcem tráviť čas s mojou rodinou a s mojimi priateľmi.

Takže tento dnešný článoček venujem mojej mamine:

ĎAKUJEM, MAMI, ŽE SI MI DALA ŽIVOT.

ĎAKUJEM, MAMI, ŽE SI MA PRIPRAVILA DO ŽIVOTA.

ĎAKUJEM, MAMI, ŽE ŤA MÁM!!!

A nielen dnes, ale každý jeden deň.



utorok 26. júla 2016

Štyri deti? Brnkačka... :)

Niekedy v záchvate ničnerobenia (berte to s rezervou, hehe) premýšľam, do akej miery je to všetko vlastne normálne a kedy to už preháňam.. 

Porovnávam moje deti s ostatnými deťmi a hovorím si, že vlastne každé dieťa je jedinečné... 

A leto je pre takéto chvíle ideálne (hlavne, keď nie ste nútení ísť práve do práce)... 

Pozvite k vám domov rovesníka Vášho dieťaťa... Či už zo školy alebo dobrého kamoša... Ideálne na pár dní... 

Ja som zistila, že je to skvelé... Štyri deti doma je lepšie, než tri... Lebo sú v pároch a vo dvojiciach sa dlhšie pohrajú... V nepárnom počte je u nás viac škriepok... 

A vy zistíte, že vlastne aj vaše deti sú skvelé, vedia byť pri iných poslušné a ohľaduplné.. 

Zistíte, že aj iné deti majú rovnaké zvyklosti ako to vaše, podobné starosti (čo chcú práve jesť alebo čo si chcú práve obliecť)... 

Zistíte, že keď im dáte nejakú úlohu, nebránia sa, lebo sa chcú trošku predviesť.. 

A vám stúpne sebavedomie, že to vpohode zvládate so zvyšujúcim sa počtom členov v domácnosti :)))



Prajem Vám krásne "medzileto", priatelia :)

nedeľa 24. júla 2016

Výnimočná

Ja: "Deti, poďte si upratať!"
Miška: " Ja už nie som dieťa, ja som osobnosť..." :)))



ADHD - 100 tipů pro rodiče a učitele

Od autorov: Wolfdieter Jenett, Alice Trojanová









piatok 15. júla 2016

Keď hanba ide bokom... (alebo jedna ranná úvaha)

Často sa stretávam s tým, že sa rodičia hanbia za to, že ich dieťa je iné..
Alebo sa boja to vysloviť nahlas, boja sa priznať si to, boja sa reakcie okolia...
Ale...

Deti sú vnímavejšie, než si myslíme...
Okolie je klebetnejšie, než si myslíme...
Najbližšia rodina je nepochopiteľnejšia, než si myslíme..
A všetci sú zraniteľnejší, než si myslíme...

Kto ale ochráni Vaše dieťa?

Kto vysvetlí Vašemu dieťaťu, čo sa deje?

Kto naučí Vaše dieťa sa brániť (nie fyzicky) a chrániť?



Aj preto píšem tento môj blog... Som rodič. Milujem svoje deti. 
Musím ich naučiť žiť... Aby to raz zvládli sami... 




(Použité obrázky sú z internetu...)

Vrámci prázdnin bola Miška na jednej návšteve, kde sa dozvedela, že jej rovesník číta 4 knihy za týždeň a ako by aj ona mala... A nikto sa jej vtedy nezastal, nikto nič nevysvetlil a ja som si dala úlohu ju to naučiť... Nehanbiť sa, vysvetliť, byť hrdá, lebo ona zase dokáže iné veci... 

piatok 8. júla 2016

Ach, tie krásne prázdniny...

Každý rodič, ktorý nemá problém vyplniť dieťaťu prázdniny, sa pred týždňom potešil...
Hurá, hurá, ďalší školský rok za nami...
Ale... 

Viete, že deti, ktoré majú poruchy učenia, musia na sebe pracovať aj cez prázdniny?
Samozrejme, že na prvom mieste je zábava...

Nevyhýbame sa najprv oddychu u babky, rovnako sa nevyhýbame táboru (ktorý pôsobil po celý školský rok motivačne, tak nech si ho dieťa užije)... Rovnako sme na záhrade a užívame si bazén a trampolínu...

Ale popri tom myslí hypermatka aj na čítanie, písanie, počítanie... Ale hlavne nenápadne...

Riešim to maskovaním...

K babke pribalím jednu knižku (u babky ich viac nie je, takže viem, že siahne po tejto jednej)...

Pribalím aj moje osobné farbičky (to bude pre Mišku vzácne a ja oželiem tých pár antistresových omaľovánok, na ktoré aj tak nemám čas)... 


Kúpim nový časopis, objednám nový školský atlas... A keďže na 100% platí, že zakázané ovocie chutí najlepšie, tak poznamenám, že sa toho nikto nedotkne a náhodou to nechám na svojom stole...



Prípadne (hehe) ak už naozaj neviete, čo vymyslieť, pomôže nová knižnica do detskej izby... Teda u nás pomohla, konečne sme po 2 rokoch mali kam dať tie 3 škatule detských kníh a deťom je to teraz veľmi vzácne...

A ako vyplniť zvyšok času? No predsa spoločnými hrami... Nie je nič krajšie, ako keď je rodina spolu a všetci trávia čas zmysluplne :)

Ale: "Pssssst!" Miška je zatiaľ na tých prázdninách u babky a nevie, čo všetko na ňu doma čaká... :)

A čo na to odborníci? 

Mali by sa deti učiť aj cez prázdniny?
„Je to obdobie, kedy by si deti mali oddýchnuť, zabudnúť na svoje školské povinnosti a užívať si voľné dni,“ vysvetľuje PhDr. Zuzana Kajanová z Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Nových Zámkoch.
Pokiaľ s učením nemajú problémy počas školského roka, netreba ich cez prázdniny zbytočne zaťažovať pravidelným písaním diktátov či matematickými úlohami. Deti by sa mali venovať obľúbeným aktivitám, tráviť čas s rodinou a kamarátmi, efektívne využívať voľný čas v záujmových krúžkoch a táboroch.

Deti s problémami s učením

Prázdninový oddych by si mali užiť všetky deti. Na školské povinnosti by ale predsa len mali myslieť žiaci, ktorým učenie spôsobuje z rôznych príčin ťažkosti.
„Sú to deti, ktoré majú špecifické poruchy učenia alebo majú oslabené niektoré schopnosti, prípadne deti s poruchou pozornosti, ktoré ťažšie získavajú poznatky a majú v škole problémy s učením,“ upozorňuje PhDr. Zuzana Kajanová.
Aj keď tieto deti neraz nedosahujú v škole najlepšie výsledky, na učenie musia vynakladať oveľa väčšie úsilie ako ich spolužiaci. Podľa psychologičky tak na konci školského roka môžu byť aj viac unavené.
„Treba im dopriať priestor na oddych, aby sa uvoľnili a venovali čas zábave a obľúbeným aktivitám, aspoň na pár dní im stanoviť voľnejší program. Potom si s nimi rodičia môžu určiť nejaký plán a dohodnúť sa, kedy sa budú učiť, ale isto nie v takom rozsahu, ako počas školskej dochádzky,“ zdôrazňuje odborníčka.

Nenúťte ich

Podľa psychologičky deti do učenia netreba nútiť. Rodičia by mali zvoliť skôr hravú formu a zamerať sa na rozvoj tých schopností, ktoré má dieťa oslabené.
„Pokiaľ má dieťa aj poruchu pozornosti, dlho neobsedí alebo odmieta učenie, tak nie sú vhodné dlhé prípravy. Lepšie je postupovať po častiach, po desiatich minútach si dať prestávku a viackrát to zopakovať, teda zvoliť skôr voľnejší režim, aby ste u dieťaťa nevyvolali odpor,“ zdôrazňuje psychologička.
Rodičia tiež týmto deťom musia citlivo vysvetliť, prečo je pre nich učenie potrebné aj cez prázdniny, hoci ich spolužiaci sa mu nevenujú. Kritiku treba nahradiť skôr pochvalami a prejavom pochopenia a deti motivovať aj striedaním učenia s oddychom a obľúbenými aktivitami.

Učenie ako hra

Letné učenie má síce slúžiť na zopakovanie učiva a rozvíjanie schopností a vedomostí, nemalo by však suplovať školu.
„Nemá to byť pravá školská práca ako úlohy, ktoré deti dostávajú v škole. Skôr to má byť pre deti hravejšia a atraktívnejšia forma. Napríklad na rozvoj jemnej motoriky deti písmenká nemusia len písať, ale môžu ich aj tvarovať z papiera, plastelíny, z cesta. Pri učení cudzieho jazyka si môžu k slovíčkam nakresliť obrázok – ľahšie si to zapamätajú a je to aj zábavnejšie. Pri čítaní treba vyberať články, ktoré nie sú príliš náročné, ale dieťa zaujmú obsahovo, sú spojené s jeho záľubami,“ uvádza príklady PhDr. Zuzana Kajanová.
Nenápadnou a hravou formou možno precvičovať schopnosti u všetkých detí, a to počas celých prázdnin. Koľko druhov zmrzliny majú v cukrárni a koľko za ňu budeme platiť? Čo sa píše v jedálnom lístku alebo na najbližšej tabuli pri ceste? O koľko dní pôjdeme na dovolenku? A čo tak napísať pohľadnicu starým rodičom a list kamarátom? Aj takto sa dá precvičovať matematika, písanie a čítanie. Vedomosti zas osviežia hádanky, krížovky, hlavolamy či detské časopisy.

#poruchy_ucenia #dyslexia #dysgrafia #ADHD #ADD #skola #prazdniny #dysortografia

utorok 28. júna 2016

Poruchy učenia - demotivácia vs. motivácia

Dnes mi je tak trochu smutno, ale rozhodla som sa, že toto video si nezaslúži byt ukryté...

Odzrkadľuje súčasný stav integrácie detí s poruchami učenia a/pozornosti v bežnej škole, zúfalstvo rodičov, 

vynervované dieťa po nástupe do školy, hoci v škôlke tomu nič nenasvedčovalo...

A potom príde zmena školy, iný prístup, dieťa zrazu píše, začína čítať, teší sa do školy...

Ale... Je toto riešenie?

Je naozaj nutné dať všetky netabuľkové deti do súkromných škôl???





Efektívna integrácia v základnej škole
Teťana Ustohalová

Zdroj: http://www.mpc-edu.sk/library/files/t._ustohalova_efekt_vna_integr_cia_v_z_.pdf

Tým, že špecifické vývinové poruchy učenia zasahujú do kvality výkonov v procese učenia, odrážajú sa predovšetkým na psychike žiakov, ktorí svoje napätie z neúspechov v škole veľmi často kompenzujú nevhodnými vzorcami správania a prejavujú sa ako žiaci s poruchami správania. Trpia pocitmi úzkosti, uvedomujú si, že ich vynaložené úsilie nevedie k žiadanému výsledku v učení. Sú neustále vystavení riziku kritiky a tým sa zvyšuje aj ich citlivosť na negatívne hodnotenie. Pretrvávajúce problémy oslabujú žiakovu schopnosť zvládať záťažové situácie a znižuje sa aj ich frustračná tolerancia. Dochádza k prehnaným reakciám, hnevu, odmietaniu spolupráce, agresivite, prípadnej rezignácii.

Poruchy učenia ovplyvňujú aj schopnosť organizácie pracovného nasadenia žiaka a následne aj jeho učebné zručnosti – nedokáže si vhodne zorganizovať čas na učenie a na oddych; pravidelný každodenný pracovný režim nedodržuje bez pravidelnej kontroly; pri výklade učiva nie je schopný robiť si poznámky, nezachytí podstatu, nedokáže štruktúrovať informácie; veľmi ľahko sa unaví a jeho koncentrácia na ďalšie úlohy upadá; nedostatky v pozornosti sa odrážajú aj na samostatnej príprave na vyučovanie – vyžaduje pomoc zo strany dospelého, príp. súrodenca, spolužiaka...



#poruchy_ucenia #dyslexia #dysgrafia #add #integracia #adhd

Anglická verzia videa: 


pondelok 27. júna 2016

Susedova tráva je vždy zelenšia... (alebo trochu o kolektíve)...

Prichádza puberta...
Pomaly, ale isto...
Teda možno rýchlejšie a skôr, než som očakávala, ale to na veci nič nemení...

Vysvetľujem Miške, vysvetľujem učiteľom, vysvetľujem okoliu...

Poruchy učenia nie sú ospravedlnenie za lenivosť ani za hlúposť...

Dieťa s poruchami učenia a/alebo pozornosti sa snaží... 
Naozaj sa snaží... 
Často najviac, ako len vie... 
Často oveľa viac, než deti, ktorým ide učenie ľavou zadnou... 



A aj tak vedia byť deti v škole kruté...
Aj tak vedia závidieť...

Že nemusí čítať celý text...
Že nemusí písať diktát, ale iba doplňovačku..
Že nemusí odpisovať poznámky z tabule, ale si ich môže odfotiť a nalepiť do zošita...

A tu je otázka na Vás, dospelých:
Rozumiete, čo znamená, že iné dieťa má vážnejšie poruchy učenia natoľko, že to dokážete vysvetliť Vášmu dieťaťu, ktoré takéto problémy nemá?

A druhá otázka:
Koľkokrát ste sa s Vašim dieťaťom rozprávali o tom, že možno aj jeho spolužiak má takéto problémy (poruchy učenia a/alebo poyornosti), za ktoré nemôže a vynakladá možno dvojnásobné úsilie na splnenie bežných školských povinností???

Úľavy nie sú výhodami. Sú nástrojmi.




Máme doma „iné“ dieťa. Čo s tým?

BEÁTA RAMPÁKOVÁ
Zdroj: http://www.lenivyrodic.sk/vychova/mame-doma-ine-dieta-co-s-tym/
Hoci nadpis tohto článku sa javí akoby z pohľadu rodiča, chcela by som predstaviť tento problém očami pedagóga.
Chcela by som čitateľovi, tak rodičovi ako aj učiteľovi a každému, kto sa „zatúla“ na túto webovú stránku, priblížiť podľa možnosti čo najlepšie reálny život dieťaťa s Aspergerovým syndrómom /AS/ v školskom prostredí mojimi očami – očami učiteľa.
Pracujem v školstve už takmer 16 rokov a môžem povedať, že mojimi „rukami“ prešlo veľké množstvo detí aj mladých ľudí a niektorí z nich sú už dospelí s vlastnými rodinami a deťmi. Mala som možnosť spoznať veľa ľudských osudov a vypočuť veľa detských príbehov. Niektoré z nich boli, bohužiaľ, aj smutné… Vstupovala som do tried, kde ma pozorovalo niekoľko párov detských očí so strachom, s obavami, ale aj s radosťou, očakávaním niečoho nového, prekvapujúceho. Za tie roky som sa postupne oboznamovala s vtedy ešte veľmi málo známymi pojmami dyslexia, dysgrafia, dysortografia, dyskalkúlia a pod. Priznám sa, išla mi z toho hlava „kol dokola“ a bola som vydesená, keď som mala takéto dieťa v triede. Hlavou mi vírilo tisíc otázok: Čo mám teraz robiť? Ako sa mám správať k tomu žiakovi? Mám to povedať diplomaticky pred celou triedou, alebo radšej mlčať? Aký postoj zaujať? Ako komunikovať s rodičom takéhoto žiaka? Je pravda, že vtedy tieto diagnózy boli ešte v plienkach a v obraze boli len špeciálni pedagógovia. Ja som mala istú výhodu v tom, že moja sestra vyštudovala špeciálnu pedagogiku s týmto zameraním a dosť často sme sa o tejto problematike rozprávali a poskytla mi k štúdiu niekoľko užitočných materiálov, ktoré mi veľmi pomohli hlbšie preniknúť do danej problematiky. Už po nejakom čase som si našla istý systém, aj spôsob, ako sa k týmto deťom priblížiť a komunikovať s nimi. A najmä ako im pomôcť v rámci svojich možností a schopností ako obyčajný učiteľ.
Dnes vchádzam do triedy k svojim žiakom – šiestakom, z ktorých traja majú diagnostikovanú dyslexiu (poruchu čítania), dysgrafiu (poruchu písania), dysortografiu (poruchu pravopisu) a jeden z nich aj dyskalkúliu (poruchu počítania). A každý z nich je iný. Pochádzajú z úplne iného rodinného prostredia, každý z nich má iné sociálne zázemie. Chlapec opakuje ročník, lebo je rodičmi zanedbávaný a nevie sa donútiť učiť sa sám, hoci vedomosti má. Ďalšie dievčatko je z detského domova, kde má medzi toľkými deťmi sťažené podmienky na učenie a prípravu do školy, ktoré tichučko sedí v lavici ako myška, usilovne pracuje, ale vôbec nerozumie tomu, čo sa na hodine deje, čo hovorí a vysvetľuje učiteľ. A posledné dievčatko má aj napriek týmto poruchám výborné výsledky od 1. ročníka a v 5. ročníku skončila so samými jednotkami. Podotýkam, že zaslúženými a doslova „vydretými“. A to sú len tri príbehy v skratke opísané. Takýchto detí máme v škole už takmer v každej triede, v každom ročníku a ich počet sa prudko zvyšuje.
V piatackej triede sedí chlapec s Aspergerovým syndrómom a už na pohľad pôsobí veľmi čudne, akoby zasnený, duchom neprítomný. Diagnóza sa potvrdila a rodičia vzali veci do svojich rúk a konali veľmi promptne. Zabezpečili ihneď svojmu synovi osobnú asistentku, lepšie povedané asistentku učiteľa, ktorá sedí s ním v lavici na každej vyučovacej hodine a dohliada naňho. Niekto si možno povie, akí starostliví rodičia… Dovolím si nesúhlasiť s týmto tvrdením. Okrem toho, že existuje v takýchto prípadoch istý postup, ktorým sa majú rodičia riadiť, ako je napr. podanie žiadosti o integráciu dieťaťa na základe psychologického vyšetrenia a posudku špeciálneho pedagóga, natíska sa otázka, ako je možné, že niekto dostane asistentku učiteľa v priebehu pár dní alebo týždňov a iný čaká na ňu nie mesiace, ale veľakrát aj roky a niekedy bezúspešne? Toto sa pýtame viacerí… aj keď pominiem fakt, že uvedení rodičia ignorovali predpísané postupy a tým aj vedenie školy, realita je v tomto prípade taká, že viac svojmu dieťaťu poškodili, ako pomohli. Prečo? Lebo nie každý žiak s touto diagnózou dokáže zvládnuť náročnosť bežnej základnej školy aj napriek mnohým úľavám a zohľadňovaniu jeho poruchy, či úsiliu samotného dieťaťa. Chlapec je síce v správaní bezproblémový a deti si už viac-menej naňho zvykli a majú ho svojím spôsobom rady, ale je iba otázka času, kedy nebude zvládať dané predpísané učivo aj napriek pomoci asistentky.
Nechcem nikoho súdiť, ani sa týmto článkom nechcem nikoho dotknúť, vyjadrujem iba svoj vlastný názor, ktorý pramení z mojich osobných dlhoročných skúseností… možno by som chcela apelovať hlavne na rodičov, ktorí majú doma dieťa s touto či podobnými diagnózami, či by nebolo lepšie porozmýšľať nad tým, čo je pre ich dieťa najlepšie. Zdôrazňujem pre ich dieťa, nie pre nich. Žijeme v 21. storočí a mali by sme sa už konečne zbavovať predsudkov typu pomocná škola je len pre hlupákov či Rómov, ako to bolo voľakedy za totality. Dnes existuje množstvo špeciálnych škôl pre deti s rôznymi poruchami či už učenia alebo správania, alebo s diagnózami už spomínanými v tomto článku.
Zamyslime sa nad tým, či by nebolo lepšie vytvoriť pre naše deti také prostredie, ktoré by ich prijalo bez nejakých predsudkov, bez zbytočných otázok, bez posudzovania či posmeškov. Vytvoriť pre nich prostredie, kde sú si všetci seberovní, navzájom si pomáhajú, spolu sa hrajú, smejú, zabávajú, učia sa hravou formou, kde cítia, že sú prijímaní bez otáznikov v očiach.
Myslím si, že keby sme my dospelí občas zmenili svoj pohľad na vec, možno by sme urobili naše deti šťastnejšími a spokojnejšími.
Skúsme aspoň nad tým porozmýšľať a načúvať potrebám svojich detí či už doma alebo v škole nielen sluchom, ale najmä srdcom.
#dyslexia #poruchy_ucenia #skola #dysgrafia #integracia #ADD #ADHD