Translate

piatok 18. marca 2016

Radosť chodiť do knižnice...

Marec 2016

Dnes sme boli v našej obľúbenej knižnici. Užívam si, že Miška má rada túto knižnicu, aj keď musíme chodiť autom, keďže je ďaleko od nášho domu...
Začali tam chodiť s triedou raz do mesiaca... Miška najprv len chodila, ale nič si nepožičala... Ani nemala potrebu sa zaevidovať...
Až raz...
Pani učiteľka dokázala zázrak... Miška začala najprv v triede pred všetkými pomaly čítať... Lebo čítali aj ostatní... Nikto sa jej nesmial... Nikto sa nesťažoval, že jej to dlho trvá... Nikto ju nenazval "brzdou"... Čítali príbehy, ktoré ju bavili.. Krátke, zaujímavé, poučné... Po každej časti príbehu mali nakresliť, o čom to bolo... Začala veriť sama sebe...
Cez letné prázdniny si doma viac a viac listovala v knižkách..
Od septembra už mala svoj vlastný preukaz do knižnice.. Požičiavala si rôzne encyklopédie o zvieratách, lebo to ju baví už od malička... Sledovala obrázky, listovala, pýtala sa nás doma, čo sa v knižkách píše... Postupne si sama krvopotne prečítala popisy obrázkov... Tešila sa... 
Po roku si požičala beletriu... Aj keď prečítala iba prvých pár strán, bola povzbudená...
Keďže tento školský rok už nechodia do knižnice s celou triedou, zapísala som tam aj Vikinku a chodím s deťmi ja.. 



S Miškou sa vždy rozprávame, čo ju práve zaujíma... Vždy si môže požičať tri knihy (kľudne aj viac, ak chce) - jednu, ktorú si vyberie ona sama, jednu náučnú, ktorá jej doplní učivo v škole a jednu "od maminky", ktorú vyberiem podľa toho, čo ju práve baví (zároveň je tenká a má veľké písmo)... 
A čo sme si teda vybrali dnes a odporúčam?


Tenučké knižky o zvietarkách a priateľstve... Platí, že obal je dôležitý.. Dokonca sme si s Miškou všimli, že na každej ľavej strane je text po anglicky a napravo po slovensky.. Viem, že Miška nebude čítať po anglicky (aj keď... možno budem prekvapená), ale Mišku nakoplo to, že je tam vlastne iba polovica po slovensky a bude môcť relatívne rýchlo prečítať celú knihu... A rovno tri :)


 Túto knižku som vybrala ja, lebo sa chystáme na veľkonočný výlet do lesa a chcem, aby si deti v knižke pozreli, že to nie je iba o ceste z bodu A do bodu B, ale o pozorovaní... Krátka ukážka:



A tu je niečo, čo si Miška vybrala "pre seba", lebo nedávno preberali grécke báje a ju to veľmi zaujalo...  



A čo Vikinka? Tá už listuje v krásnej encyklopédii a som si istá, že Mišinka si tú knihu od nej požičia.. 





Som rada, že sme našli knižnicu, kde sú milí ľudia, pani knihovníčka nás už pozná a okrem toho, že nám ochotne poradí a pomôže s výberom, vie, že nám často nestačí mesiac na prečítanie a preto nám vždy dovolí si výpožičnú dobu predĺžiť o ďalší mesiac... Ďakujeme.

2 komentáre :

  1. Môj synovec je dyslektik, a bohužiaľ jeho učiteľka zahlásila, že ju to nezaujíma. Výsledkom čoho je, že nechce čítať vôbec a knihy sú úhlavný nepriateľ, čo mňa ako predavačku kníh neskutočne mrzí. Jedine čo zvládol a akotak sem tam prečíta sú encyklopédie. A tí prieskumníci V lese, Na Vidieku a Pri mori. Ale za to má aspoň rád, keď mu čítam pred spaním. Prístupy k trochu iným deťom v našich školách sú jednoducho katastrofálne.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ahoj, veľmi ma mrzí, že práve učiteľka zablokovala synovcov vzťah k čítaniu... Aj preto som dala "von" do tohto blogu naše príbehy... Niekedy stačí málo, niekedy treba nájsť vhodnú motiváciu (či už v niekom alebo v niečom) a zrazu sa dejú zázraky.. Niekedy treba otvoriť oči (a niekedy ústa)...
      Hlavne treba nájsť odvahu. Je smutné, keď sa rodič musí domáhať v škole práv pre dieťa... Držím palce.

      Odstrániť