U niektorých sa poruchy kompletne vyriešia, u iných ostanú narvalo. Stále nevieme spôsob, ako určiť, ktoré deti ju budú stále prežívať a ktoré nie.
Mnohí dospelí sú lepší v dospelosti než v detstve. Dieťa má malú príležitosť vybrať si tie veci, ktoré má rado alebo sú pre neho ľahšie, a vyhnúť sa tým, ktoré nemá rado alebo sú pre dieťa ťažké. Vyžaduje sa od neho, aby bolo všestranné, aby malo široký rad aktivít, to všetko pod kontrolou učiteľov a vrstovníkov. Je odrádzajúce myslieť na to, čo mnoho detí musí pravidelne robiť v škole: čítať nahlas, odpovedať, napísať niečo, čo bude známkované /za obsah, úpravu a pravopis/, uskutočňovať aritmetické výpočty, ktoré budú kontrolované, hrať súťažné hry, vystupovať pred verejnosťou alebo pred kritickým obecenstvom /učitelia a spolužiaci/.
Na druhej strane dospelý môže mať úspešnú kariéru a môže sa vyhnúť niektorým alebo všetkým týmto činnostiam. O mnohých známych ľuďoch sa hovorí, že mali nejakú špecifickú poruchu učenia ako deti. Či už títo ľudia trpeli alebo netrpeli špecifickou poruchou učenia, všetky tieto prípady ukazujú, že problémy s učením nemusia byť prekážkou úspechu v dospelosti:
Hans Christian Andersen – známy autor rozprávok pre deti – jeho písmo vykazuje znaky špecifickej poruchy učenia,
August Rodin – známy vďaka svojim sochám – bolo na neho pozerané ako na idiota, na nevychovaváteľne dieťa. Celý svoj život nebol schopný zvládnuť školské zručnosti ako pravopis a aritmetiku.
Thomas Alva Edison - vynálezca a držiteľ viac ako 1 300 patentov, bol ako chlapec v škole považovaný za „hlupáka“. Jeho učiteľ povedal, že patril k horšej časti triedy. Nikdy nezvládol základné schopnosti písania, pravopisu a aritmetiky, skončil v 5. triede ako nevzdelávateľné dieťa. Neskôr ho učila doma matka.
Harvey Cushing – svetovo známy lekársky vedec, mozgový chirurg a spisovateľ. Nositeľ Pulitzerovej ceny, aj keď neovládal pravopis základných slov.
Sir Winston Churchill – veľký britský politik, rečník, historik, získal Nobelovú cenu za literatúru. Školské správy o ňom vykazujú veľmi úbohé školské výsledky v mladšom veku. Jeho otec si z neho zúfal /“Mám syna idiota.“/ a dal ho do vojenskej školy v Harrow. Tam dvakrát prepadol, ale potom dostal špeciálnu prípravu a dostal sa na Royal Military Colllege v Sandhurste, kde skončil medzi najlepšími študentami.
„Ako malé dieťa som bol šťastný so svojimi hračkami v izbičke. Bol som šťastnejší každým rokom, čo som sa stával mužom. Ale medzihra v škole tvorila pochmúrnu šedú škvrnu na mape môjho života.“ Zo životopisných spomienok Sira Winstona Churchilla
Albert Einsteinn – najväčší vedec 20. storočia bol schopný veľmi nadčasových myšlienok, ale v škole beznádejne prepadával, pretože mal veľké ťažkosti s čítaním. /Mal 9 rokov, keď začal čítať/. I v dospelosti mu písanie robilo ťažkosti.
Všetci títo známi ľudia dokazujú, že aj pre svoj zvláštny talent mali veľké nevysvetliteľné ťažkosti v určitých schopnostiach. Pre všetkých boli školské roky obdobím veľkých neúspechov a ťažkosti kvôli veľkému dôrazu na tieto schopnosti v tejto životnej etape.
Neskôr dokázali prekonať svoje ťažkosti a mnohí z nich sa stali známymi spisovateľmi i napriek svojich slabým schopnostiam v písaní a v pravopise.
Dospelí so špecifickou poruchou učenia môžu pokračovať v zlepšovaní svojich základných schopnosti počas celého svojho života. Znovu a znovu sa ukazuje, že nikdy nie je na učenie neskoro. Existuje veľa spôsobov, ako môže dospelý človek so špecifickou poruchou učenia prekonať svoje postihnutie. Môže používať rôzne pomôcky, ktoré sú dostupné – pri vyučovaní môže používať magnetofón, pokiaľ má problémy so zapisovaním poznámok. Veľká pomoc je písací stroj alebo počítač, ak chce aby jeho práca bola čitateľná a úhľadná. Môže používať počítačový program ku kontrole pravopisu. Kalkulačky sú ľahko prenosné a všetkým uľahčujú aritmetické výpočty. Aj keď čítanie je pre mnohých ľudí zdrojom zábavy, existujú aj iné spôsoby, aby bol človek dostatočne informovaný - z televízie, rádia či kina.
Neexistujú žiadne predpisy, ktoré povolania sú vhodné alebo nevhodné pre ľudí so špecifickými poruchami učenia. S odhodlaním môžu mnohí ľudia často prekonať svoje ťažkosti.. Štúdia detí so špecifickými poruchami učenia z roku 1968 objavila, že 14 % z nich sa stalo vedeckými výskumníkmi, 13 % obchodnými riaditeľmi, 11 % univerzitnými lektormi, 7 % učiteľov, 7 % právnikov a 7 % majiteľov alebo manažérov obchodu. Väčšina detí z tejto zvláštnej štúdie pochádzala z rodín, kde jeden z rodičov bol profesionálom v danej oblasti.
Zdroj: spojskolaso.edupage.org/files/SP.doc
Žiadne komentáre :
Zverejnenie komentára