Spomenula som si na obdobie, kedy sme sa na Miškinej predošlej škole dohodli s učiteľkou a školskou špeciálnou pedagogičkou, že vytvoríme deťom v triede oddychový kútik, aby Miška, prípadne iný zo žiakov, nevyrušoval ostatných počas vyučovania...
Doniesla som z domu vlastný koberec, aby som nemíňala školský rozpočet. Pribalila som aj niekoľko časopisov pre školákov (Včielka, Adamko, Šikovníček)... Iná maminka priniesla z domu farbičky...
Prvé dni mal koberec úspech... Pýtala som sa Mišky, či ju tam občas učiteľka poslala, keď už bola unavená (Miška).. Vraj nie, ale spolužiaka áno.
Bola som spokojná, veď je to aj pre ostatných...
Po nejakom čase ma zastavila upratovačka, že ako si to predstavujem s čistením toho koberca, či ho budem ja chodiť čistiť... ???
Práve som išla za riaditeľkou a tak som sa aj o tom porozprávala a dohodli sme sa, že upratovačka má k dispozícii vysávač, tak ho povysáva, keď bude vysávať aj kabinety, čiže každé 2 týždne..
Ach jaj, ako sa ukázalo, najdôležitejšia je upratovačka (to je jedno, či v škole, nemocnici alebo na úrade, proste je to tak)...
Ubehlo pár dní a už som si vypočula, ako je ten vysávač ťažký a ako deti chodia obuté po koberci (hmmm, v prezúvkach).. A ako ona nebude kvôli tomu jednému kobercu nosiť ten vysávač na iné poschodie... (Nechcela som vedieť, ako často naozaj vysáva v tých učiteľských kabinetoch na rovnakom poschodí...)
Našťastie sme onedlho zmenili školu a prístup je tu neporovnateľný.. A hlavne, taký kútik nie je potrebný, lebo Miška nie je natoľko unavená, aby ho potrebovala..
Žiadne komentáre :
Zverejnenie komentára