Miška mala veľmi dobru kamarátku. Hneď od začiatku školy sedeli vedľa seba v lavici, trávili veľa času spolu...
Potom však prišli Miškine problémy s učením... Nestíhala, sama na seba sa hnevala... Všade počula, ako jej kamoška všetko krásne zvláda... Výborne číta, krásne píše, recituje, chodí na výtvarné súťaže a klokanov... Bez väčšej námahy...
Miška sa učila tri hodiny denne, trénovala písanie, trénovala čítanie, trénovala diktáty... A stále to nestačilo...
Zrazu prestala byt taká obľúbená, ako kamarátka Hviezda.. Ale ona ju stále mala veľmi rada, stále chcela byt s ňou kamoška.. A tak rada prijala hry na Pani a jej psa, na Koniarku a jej koňa a pod... Miška bola však pes alebo kôň.. Miškin nápad na inú hru nebol braný do úvahy... Miška sa s tým zmierila a radšej sa tešila "aspoň takejto hre, než žiadnej"...
Musela som zasiahnuť a obmedziť to. Nepáčilo sa mi to. Už vtedy som začala nahlas rozprávať o našich problémoch, aby Mišku neoznačili neprávom za tú, čo sa zle učí, ale proste že za to nemôže...
Začala som sa vyhýbať ihrisku, snažila som sa hľadať iné rôzne aktivity, len aby to nebolo také okaté...
A postupne som zistila, že je ťažké žiť v nechápajúcej spoločnosti... Kde každý pozerá len na seba...
Vtedy som prišla na to, že MOJA DCÉRA potrebuje ZMENU.. Nepomôže len zmena školy, ale ZMENA SYSTÉMU.. Zmena celého nášho života...
A myslím, že sa nám to podarilo...
Problémom neutečieš, ale vieš ich vyriešiť aj po svojom...
A čo na to literatúra?
Zdroj: http://www.i-psychologia.sk/view-37.php
Vplyv špecifických porúch učenia na osobnosť dieťaťa
Skúsenosti mnohých odborníkov potvrdzujú, že u detí so špecifickými poruchami učenia sa častejšie ako u zdravých detí vyskytujú emocionálne a sociálne problémy, ktoré negatívne vplývajú na ich osobnosť.
Brucková (in Ryan, 1997) ponúka dve možné vysvetlenia ich vzniku:
a) sú súčasťou alebo prejavom tej istej poruchy, ktorá spôsobuje prospechové problémy, alebo
b) sú dôsledkom stresu, ktoré dieťaťu spôsobuje jeho odlišnosť od ostatných detí, pretože má špecifickú poruchu učenia.
Skrátene sa dá povedať, že emocionálne a sociálne problémy u detí so špecifickými poruchami učenia majú buď biologické príčiny alebo sú reakciou na samotnú dysfunkciu, kedy hovoríme o sekundárnej symptomatológii.
Sociálne problémy na základe biologických príčin
Biologické príčiny (dispozičné obmedzenia, poškodenia mozgu a iné) sa podieľajú na vzniku deficitov dielčích funkcií, ktoré môžu negatívne vplývať na sociálne zručnosti dieťaťa. Napríklad deficit v dielčej funkcii seriality má za následok nielen to, že dieťa zamieňa poradie slov vo vete, ale aj zamieňanie poradia udalostí. Z toho vyplývajú dva hlavné problémy. Dieťaťu dlhšie trvá, kým sa zo svojich chýb poučí. A ak je niekto iný svedkom daných udalostí a spýta sa dieťaťa, čo sa stalo, nadobúda pocit, že mu dieťa klame, keďže nevie danú situáciu správne popísať.
Deficit dielčích funkcií v oblasti motoriky alebo priestorovej orientácie môže mať za následok to, že dieťa nevie správne odhadnúť osobnú vzdialenosť v interpersonálnom styku a preto má problémy v sociálnych vzťahoch.
Deficit v oblasti reči spôsobuje problémy s vyjadrovaním, dieťa neskôr odpovie na otázku alebo má problémy s porozumením hovoreného slova. Tým sa môže ľahko stať terčom posmechu pre svojich vrstovníkov. Deti sa v komunikácii s druhými vyhýbajú nesúhlasu, pretože ho nevedia dostatočne vyjadriť, menej diskutujú, menej sa hádajú, sú menej schopné udržať konverzáciu“ (Matějček, 1987). V období adolescencie sa tento problém dostáva viac do popredia v neschopnosti vytvárania sociálnych vzťahov, keďže jazyková obratnosť je pre tento vek významná. Nedostatočnosť a neobratnosť v komunikačných a sociálnych stratégiách týchto detí je pravdepodobne zapríčinená deficitom viacerých dielčích funkcií (v oblasti zraku, sluchu, reči, seriality). Tak ako môže mať dieťa problémy v dekódovaní jednotlivých písmen alebo dĺžky slabík, môže mať problémy aj v dekódovaní jednotlivých prejavov emócií. Nevie primerane reagovať na zamračenie, úškrn alebo na ironickú poznámku s rozdielnou intonáciou hlasu. Napríklad Spafford a Grosser (1993) uvádzajú zistenia Lovitta, Bruna, Johnsona a Simona, že deti so špecifickými poruchami učenia majú problémy v chápaní prísloví, porekadiel a bájí. Buď zle pochopia ich význam alebo ich nevhodne použijú vo svojom prejave. Ďalej zistili, že študenti so špecifickými poruchami učenia nechápu vtipy obzvlášť ak je pointa v dvojzmyselnosti slov.
Sekundárna symptomatológia
„Dieťa, ktoré je chronicky frustrované svojimi školskými neúspechmi a necíti sa dostatočne pozitívne prijímané ani vo vlastnej rodine, sa dostáva do stavu neznesiteľného napätia“ (Pokorná, 2000, s.21). Dieťa sa tomuto stavu prirodzene bráni základnými obrannými reakciami útokom alebo únikom, ktoré vedú k sekundárnej symptomatológii špecifických porúch učenia – k poruchám správania. Obranná reakcia útokom sa prejavuje nápadným až agresívnym správaním, ktoré predstavuje akúsi obrannú reakciu voči negatívnemu hodnoteniu a potláča z toho vyplývajúce pocity menejcennosti. Obranná reakcia únikom sa prejavuje napríklad v podvádzaní, záškoláctvom alebo aj únikom do choroby. O presnejšie triedenie negatívnych prejavov správania sa pokúsila Shenková-Danzingerová a popisuje štyri typy reakcií na školský neúspech:
- obranné a vyhýbavé mechanizmy – dieťa odmieta spolupracovať, stráca alebo schováva zošity, falšuje podpisy;
- kompenzačné mechanizmy – deti sa snažia presadiť šaškovaním, odvážnym správaním, chválením sa, vyrušovaním;
- agresivita a prejavy nepriateľstva – dieťa si vnútorné napätie snaží odreagovať agresiou, vysmieva sa ostatným, útočia, žaluje;
- úzkostné vtiahnutie sa do seba – dieťa je uzavreté, citlivé, ustráchané, labilné, plačlivé, apatické, uniká do denného snenia, môžu sa uňho prejaviť aj psychosomatické symptómy ako zvracanie, nechutenstvo, poruchy spánku, chorľavosť.
Z charakteristiky jednotlivých reakcií sa dá usúdiť, že za negatívnymi prejavmi správania stoja sociálne a emocionálne problémy týchto detí. Nachádzame u nich rôzne vzťahové problémy, nízke sebahodnotenie, frustráciu, zlosť, úzkosť, depresie a aj suicidálne tendencie.
Žiadne komentáre :
Zverejnenie komentára