Známky, stresy, vysvedčenie... Ďakujeme, volíme si radšej osobnejšie slovné hodnotenie...

Hmmmmm, nadviažem na článok spred pár dní – Aké je skutočné tajomstvo známok: Viem veľmi presne, že niektoré deti si svoju osobnú hodnotu stotožňujú s hodnotou známok, ktoré sa im dostávajú. Bez ohľadu na snahu a úsilie, ktoré musia vynaložiť. A sú aj také, ktoré nemusia vynakladať žiadnu, lebo proste „lezenie na strom im je prirodzené“. Samozrejme, aj také, ktorých sa to nijako osobne nedotkne. (PaedDr. Noščáková Ľubica)

Pozrite si pár fotiek... Sú to vysvedčenia z niekoľkých ročníkov.. Všimli ste si rozdiel (vľavo vs. vpravo)??

Aha, dieťa, ktoré má byť šťastné a usmiate... Hmmmm... 

Pritom mala krásne známky (rozumej jednotky a možno dve dvojky)... 

A čo tak fotka o rok neskôr?

Takto by to malo vyzerať všade - žiadne stresy kvôli známkam, vysvedčenie je presne O MOJEJ DCÉRE, viem, ako na tom je, čo jej ide, kde má slabiny, žiaden stres, postupuje do ďalšieho ročníka a učiteľka je šťastná, že ju má v triede (my sme ešte šťastnejší)...