Ako?
- Dieťa si môže poznámky z tabule odfotiť a doma si ich buď dopíše do zošita, alebo nalepí. (to momentálne funguje u nás)..
- Dieťa si môže výklad vyučujúceho nahrať na diktafón (a doma si to vypočuť a urobiť v bodoch poznámky do zošita).
- Dieťa môže používať laptop/notebook, ak mu ide ťukanie do klávesnice rýchlejšie, než klasické písanie perom do zošita... Vhodné je zároveň používanie automatickej kontroly pravopisu..
A to ma celkom zaujalo...
Technológia ide dopredu, sami ste určite zistili, že za počítačom trávite viac času, než nad knihami (nedajbože nad písaním klasických listov alebo denníka)...
Viete o nejakom kurze strojopisu pre deti??
Budem rada, ak sa podelíte so svojimi skúsenosťami, či sa Vaše deti učili písať sami doma alebo či absolvovali nejaký odborný kurz (kedysi sa tomu hovorilo strojopis, kde sa písalo klasicky desiatimi prstami, matne si spomínam na cvičenia "stisku" drevenými kolíkmi :) )
Vrámci dnešných PC predmetov na škole sa viac času venuje rôznym klávesovým skratkám, tvorbe referátov či programovaniu cyklických úloh...
Ja som to zatiaľ dcérku neučila, ale... Možno sa tam časom dopracujeme, aj keď jej súčasná škola nie je naklonená moderným technológiám, najprv sa deti učia úplné základy manuálnych procesov, s čím trochu aj súhlasím, na druhej strane vidím, že by to dcérke mohlo pomôcť...
Ale, nič nám neujde, pekne pomaly si svoju cestu nájdeme..
Veď o to v živote ide, či nie?
http://www.typingstudy.com/sk-slovak-1/lesson/1
http://www.strojopisonline.sk/
Odporúčania a praktické rady pre prácu s dieťaťom s DYSGRAFIOU
|
Zdroj: |
Základným prístupom k osobe s dysgrafiou (poruchou písania) je snaha znížiť
negatívny vplyv písania na učenie a vyjadrovanie vedomostí žiaka. Zadanie
úloh pre takého žiaka má rešpektovať jeho ťažkosti v písomnom prejave.
Predovšetkým ide o snahu zmeniť znížiť pomer písomných prác v prospech možností
vyjadrovať sa ústne (odpoveďou, resp. vyjadrením, splnením úlohy
prostredníctvom hovorenej reči). Pri práci so žiakom s dysgrafiou je potrebné
dodržiavať nasledovné zásady:
Rozvíjanie motoriky
Pri písaní je zapojené mnoho svalov. Nadmerné zaťažovanie svalov a svalových
skupín spôsobuje únavu, ktorá sa prenáša na celý organizmus, preto je pre
písanie veľmi dôležitá:
Rozvíjanie jemnej motoriky Na rozvíjanie jemnej motoriky slúži celá škála rôznych cvičení, ktoré je možné prevádzať aj v rámci iných činností a vyučovacích predmetov. Na rozvoj jemnej motoriky (drobné pohyby ruky a prstov) sú vhodné aj: modelovanie, miesenie, vytrhávanie a skladanie papiera, navliekanie korálok, omaľovánky. Pred samotným písaním, ale i počas neho je vhodné zaraďovať nasledovné typy cvičení: Cvičenia zamerané na pohyby prstov: klopkanie prstami o podložku, napodobňovanie dažďa, sneženia, vzájomné dotýkanie prstami oboch rúk, postupné dotýkanie palca s inými prstami, napodobňovanie strihania, hry na klavír, krúženie prstami, dotyk špičkami prstov o seba, dotyk palca a ukazováka. Cvičenia pohybovej pamäti: opakovanie cvikov, ktoré predvádza iná osoba, spájanie jednotlivých cvikov do krátkych zostav.
Kompenzačné
mechanizmy
Poruchu možno
kompenzovať aj nasledovnými opatreniami.
U dieťaťa s dysgrafiou je okrem vyššie uvedeného (rozvíjania motoriky a kompenzačných mechanizmov) mimoriadne dôležité venovať pozornosť aj :
Nácvik správneho držania písacieho nástroja: Správne držanie písacieho nástroja (pera, ceruzky...) je jedným zo základných predpokladov plynulého písania. Ruka sa má zľahka dotýkať papiera malíčkom, písací nástroj drží dieťa v 3 prstoch, pričom každý z prstov má svoju funkciu. Ukazovák vedie pohyb nadol, prostredník nahor a palec podporuje pohyb vpred. Z toho logicky vyplýva, že ak dieťa nedrží pero správne, jeho prsty nie sú v požadovanej pozícii, a teda mu pri písaní ani nemôžu pomáhať. Na nácvik správneho držania písacieho nástroja je možné použiť ceruzky, pastelky a násadky tzv. trojhranného typu. Správne držanie ceruzky, pastelky je mimoriadne dôležité precvičovať už v predškolskom veku dieťaťa. Ak je uchopenie ceruzky kŕčovité, s nesprávnou polohou prstov zafixované, je v neskoršom období veľmi problematické od tohto nesprávneho úchopu dieťa odučiť. Dieťa, u ktorého sa rodičia učitelia snažia o preučenie (snažia sa, aby si osvojil a aj používal správny spôsob držania ceruzky, pera) väčšinou pod ich dohľadom a kontrolou drží ceruzku, pero správne, ale ak je samé, bez kontroly, zvyčajne ju drží tak, ako si to osvojilo prvýkrát nesprávne. Samozrejme, že sa netreba vzdávať a neustále pozorovať a vhodným spôsobom úchop upevňovať a fixovať (bez komentára a hlavne bez kritizovania dieťaťa len napraviť a hotovo). Prípravné cviky na písanie: Prípravné alebo uvoľňovacie cviky sú prvým štádiom osvojovania, nácviku skutočného písma. Pod pojmom prípravné cviky rozumieme:
Prípravné
cvičenia je potrebné realizovať v nasledovnej postupnosti:
Na písanie prípravných cvikov je vhodné využívať rôzny písací materiál:
kriedy, voskovky, pastelky, ceruzky, perá, ale dokonca je štetce, uhlík ...
Základnou podmienkou je, že písací nástroj musí ľahko zanechávať stopu to
znamená, že písací nástroj musí byť taký, na ktorý netreba tlačiť, aby bolo
vôbec niečo vidieť.
Keď sa dopracujeme do štádia písania na plochu, je vhodné dodržiavať nasledovnú postupnosť a nepísať hneď do malých riadkov v zošite:
Vzhľadom k tomu, že dieťa s dysgrafiou písanie vôbec neobľubuje a spôsobuje
mu problémy, je logické, že o tieto aktivity nebude mať záujem ? ak ich
budete prevádzať v obyčajnej, nezaujímavej forme. Vašou najväčšou úlohou je
uskutočňovať prípravné cviky tak, aby boli pre dieťa atraktívnou hrou, aby
písať chcelo. Vhodné je využívať rôzne riekanky, piesne, hudbu zaujímavé, farebné pracovné listy. Tieto
formy veľmi významne pôsobia aj na psychiku dieťaťa, ktoré ho tak zbavujú
stresu a napätia a vedú k jeho uvoľneniu.
Prípravné cviky na písanie je potrebné precvičovať niekoľkokrát, dbajte hlavne na dodržiavanie začiatočného bodu písania (ak má dieťa písať čiary zdola nahor, tak musí viesť pohyb skutočne zdola nahor a nie naopak nejde len o to, aby čiaru napísal, ale aj o techniku písania). Cieľom ale nie je úplne presné napodobňovanie tvarov, ale plynulosť písania. Cviky je vhodné precvičovať kedykoľvek a najlepšie pred každým písaním. Uvoľňovacie cvičenia nie sú určené len pre žiakov 1. ročníka, ale pre deti s dysgrafiou by sa mali stať bežnou súčasťou písania aj vo vyšších ročníkoch. Písanie písmen a spojov medzi nimi: Veľká časť problémov deti s dysgrafiou spočíva aj v tom, že si počas nácviku písania daného písmena v 1. ročníku ZŠ nedokázali dostatočne alebo vôbec osvojiť správnu techniku písania daného písmena (kde sa začína písať, aký je smer). Písmená síce píšu, ale keďže nepostrehli (alebo proste nezvládali) techniku písania, vytvorili si svoju vlastnú. Výsledkom toho je, že dané písmeno dokážu síce napísať samostatne, ale veľký problém nastáva v situácii keď treba písmená spájať do celkov (slabík, slov) Pri nácviku je potrebné dodržiavať nasledovný postup:
Realizovať a pravidelne prevádzať prípravné cvičenia je pre dieťa s
dysgrafiou nesmierne dôležité a významne to prispieva k zmierneniu jeho
ťažkostí v písaní. Ak si niekto myslí, že je to zbytočné alebo pre staršieho
žiaka nevhodné, veľmi sa mýli. Ak budete dieťa preťažovať prepisovaním celých
textov, neustálym písaním bez toho, aby ste sa zameriavali na odstránenie
počiatočných chýb - vaša snaha bude zbytočná. Ak budete len s dieťaťom
písať, písať a nezameriate sa na to, prečo problém vzniká budete zbytočne
očakávať, že sa to časom zmení.
|
#dyslexia #dysgrafia #poruchy_ucenia
Žiadne komentáre :
Zverejnenie komentára