Viem, viem, nás sa to zatiaľ netýka, ale... Myslím, že ako mama dieťaťa s poruchami učenia musím zistiť, na čo sa pripraviť aj do budúcna.. Teraz je to fajn, ale...
Môj muž mi hovorí, že Mišku držíme v umelej bubline, lebo teraz chodí do školy, kde berú ohľad na jej problémy, kde berú integráciu vážne a kde majú možnosti sa Miške venovať...
Ale čo potom, keď príde čas ísť ďalej???
Aké má vyhliadky?
Na čo mi bude jej nadpriemerný intelekt, keď nezvládne nápor písaného textu?
Akú školu hľadať a na čo sa zamerať?
Viem, že v tom nebudem sama, ale už teraz viem, že to nebude ľahké... O týchto veciach sa totižto veľmi málo hovorí a ešte menej píše...
A tak som tu JA s mojimi nahlas napísanými (hehe, akože vyslovenými) otázkami a budem vďačná za všetky komentáre, skúsenosti, rady a tipy... Nepomôže mi jedna reportáž v telke o tom, ako dieťa niekoho známeho to dotiahlo ďaleko (akože po maturitu, prípadne po vysokú školu).. Mám záujem o viac informácií...
Aká škola to bola?
Ako sa dieťaťu na škole venovali?
Aké ohľady brali na jeho hendikep a je to iba ojedinelý prípad alebo sú ústretoví Integrácii a individuálnemu plánu?
Majú na škole špeciálneho pedagóga?
A po mojich otázkach teraz veľmi pekný materiál, ktorý píše o týchto mojich konktrétnych veciach, ale pre mňa iba v teoretickej hladine... A to sú tie moje otázky, že KDE TO TAKTO NAOZAJ FUNGUJE? Má dieťa s poruchami učenia na výber alebo je to iba jedna škola a hotovo?
Nebudem to tu písať celé, iba pár zaujímavých vetičiek..
Kto má záujem, môže si materiál prečítať tu: PDF DOKUMENT
Skúsenosti výchovného poradcu s realizáciou školskej integrácie žiakov s VPU v strednej škole
Osvedčená pedagogická skúsenosť edukačnej praxe
PaedDr. Peter Majer (Obchodná akadémia, Veľká okružná 32, 011 57 Žilina)
Cieľom osvedčenej pedagogickej skúsenosti je prezentovať pedagogickým zamestnancom stredných škôl úlohu výchovného poradcu v procese výchovy a vzdelávania žiakov s vývinovými poruchami učenia na Obchodnej akadémii v Žiline. Problematikou školskej integrácie žiakov s vývinovými poruchami učenia v stredných školách som sa zaoberal i počas pôsobenia na Odbore školstva a športu Žilinského samosprávneho kraja, praktické výstupy a overenie intervenčných postupov a stratégií v pedagogickej praxi prišlo s prácou výchovného poradcu. Potvrdilo sa, že žiaci s vývinovými poruchami učenia prechádzajú fázou všeobecnej orientácie (žiaci hľadajú sociálne miesto v triednom kolektíve, prijímajú sociálnu rolu žiaka s vývinovými poruchami učenia, prehlbujú interakciu so sociálnym prostredím a presadzujú svoje postoje) a fázou sociálnej adaptácie (žiaci dosahujú optimálne výchovno-vzdelávacie výsledky a sú pripravení úspešne ukončiť štúdium na strednej škole). Kľúčovú úlohu pri realizácii školskej integrácie žiakov s vývinovými poruchami učenia zohráva výchovný poradca školy.
Mám skúsenosť, že emocionálne vyrovnaní a optimálne adaptovaní žiaci s vývinovými poruchami učenia sú predurčení k úspešnému štúdiu na strednej škole. Osvedčenú pedagogickú skúsenosť v oblasti realizácie školskej integrácie žiakov s vývinovými poruchami učenia (dyslexia, dysgrafia, dysortografia a dyskalkúlia) môžem prezentovať ako vzorovú pre ostatných výchovných poradcov stredných škôl. Osvedčená pedagogická skúsenosť bude prínosom aj pre riadiacich zamestnancov stredných škôl, ktorí vytvárajú podmienky pre prácu výchovných poradcov.
1 ŠKOLSKÁ INTEGRÁCIA
Školská integrácia (školské začlenenie) je výchova a vzdelávanie žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ďalej len „ŠVVP“) v triedach škôl a školských zariadení určených pre žiakov bez ŠVVP (§ 2 písm. s) zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Vzdelávanie žiakov so ŠVVP prebieha v súlade so štátnym vzdelávacím programom, zákonom o výchove a vzdelávaní (ďalej len „školský zákon“) a vzdelávacích programov pre deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením, ktoré vymedzujú špecifiká vzdelávania a požiadavky na komplexnú odbornú starostlivosť žiakov so ŠVVP.Žiak má právo na:
a) individuálny prístup rešpektujúci jeho schopnosti a možnosti, nadanie a zdravotný stav v rozsahu ustanovenom v školskom zákone,
b) poskytovanie poradenstva a služieb spojených s výchovou a vzdelávaním,
c) organizáciu výchovy a vzdelávania primeranú jeho veku, schopnostiam, záujmom, zdravotnému stavu a v súlade so zásadami psychohygieny,
d) žiak so ŠVVP má právo používať pri výchove a vzdelávaní špeciálne učebnice a špeciálne didaktické a kompenzačné pomôcky (§ 144 ods. 3 školského zákona),
e) žiak so ŠVVP má právo na výchovu a vzdelávanie s využitím špecifických foriem a metód, ktoré zodpovedajú jeho potrebám, a na vytvorenie nevyhnutných podmienok, ktoré túto výchovu a vzdelávanie umožňujú (§ 144 ods. 2 školského zákona)
(Záborská, 2013, s. 7).
Cieľom školskej integrácie je podporiť socializáciu žiakov so ŠVVP a rozvinúť ich prípravu pre život. Súčasne sa podporuje prístup majoritnej spoločnosti k akceptácii ľudí so ŠVVP.
Integrácia sa vyznačuje tým, že:
a) nie je závislá od odstrániteľnosti postihnutia,
b) je závislá od odstrániteľnosti defektivity,
c) má dynamický charakter, tzn. nie je sústavne na vrchole a permanentne hrozí jej ústup,
d) dosiahne sa iba za podmienok špeciálnych výchovno-vzdelávacích opatrení,
e) predpokladá vysoký stupeň schopností sebarehabilitácie, sebavýchovy a sebarealizácie,
f) je závislá od úpravy materiálnotechnických podmienok existencie jedinca,
g) jej úroveň možno odstupňovať
(Kratochvílová et al., 2007, s. 144).
Podmienky úspešnej integrácie žiakov so ŠVVP do škôl bežného typu môžeme zhrnúť nasledovne: a) integráciu si musia želať rodičia žiaka so ŠVVP, b) žiakovi so ŠVVP musí byť poskytnutá špeciálna starostlivosť pri učení, c) starostlivosť o žiakov so ŠVVP nesmie byť na ujmu účinnej starostlivosti o ostatných žiakov v škole, d) integrácia musí byť v súlade s účinným využívaním prostriedkov, ktoré má škola k dispozícii, e) žiaci so ŠVVP sa musia zúčastňovať spolu s ostatnými žiakmi na všetkých činnostiach organizovaných školou, f) pozitívne postoje riaditeľa školy, pedagogických zamestnancov a rodičov žiakov so ŠVVP (Kratochvílová et al., 2007, s. 149).
1.1 Kompetencie výchovného poradcu v oblasti školskej integrácie
Činnosti výchovného poradcu možno deliť podľa viacerých kritérií: a) kritérium poskytovania služieb – informačná, preventívna, identifikačno-diagnostická a orientačná činnosť, b) kritérium spôsobu realizácie – individuálne, skupinové a hromadné akcie, c) kritérium cieľovej skupiny – služby, rady, návrhy, konzultácie pre žiakov, pedagogických zamestnancov a rodičov, d) kritérium oblasti aktivít a služieb – problémy a ťažkosti žiakov v učení a správaní, rozhodovanie pri voľbe povolania, narušenie sociálnych vzťahov v triede, psychohygienické otázky v školskom prostredí.
Rozsah práce výchovného poradcu zahŕňa široké spektrum rôznorodých činností, ktoré presahujú prácu pedagogického zamestnanca, dokonca i triedneho učiteľa. Pre väčšinu 10 aktivít je nevyhnutné, aby výchovný poradca zastupoval rolu koordinátora a zabezpečoval prácu svojich kolegov. Medzi tradičné činnosti výchovného poradcu patria: a) riešenie osobných, výchovných a vzdelávacích problémov žiakov, b) integrácia žiakov so ŠVVP a žiakov mimoriadne nadaných, c) skupinové aktivity pre žiakov školy, d) kariérové poradenstvo a profesijná orientácia žiakov (Mertin et al., 2013, s. 118).
Povinnosťou výchovného poradcu ako pedagogického zamestnanca je: a) zachovávať mlčanlivosť a chrániť pred zneužitím osobné údaje, informácie o zdravotnom stave žiakov a výsledky psychologických vyšetrení, s ktorými prišiel do styku; b) rešpektovať individuálne výchovno-vzdelávacie potreby žiakov s ohľadom na ich osobné schopnosti a možnosti, sociálne a kultúrne zázemie (§ 5 ods. 2 písm. b) a c) zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
2 VÝVINOVÉ PORUCHY UČENIA
K tomuto sa nebudem rozpisovať, rodič dieťaťa s VPU to má naštudované odpredu aj odzadu...3 INTERVENČNÝ PROGRAM „MUSÍME SI POMÁHAŤ“
Intervenčný program „Musíme si pomáhať“ je súhrnom aktivít a opatrení, ktoré optimalizujú podmienky vzdelávania a podporujú sociálne začlenenie žiakov s VPU do výchovno-vzdelávacieho procesu Obchodnej akadémie v Žiline. Cieľom programu je vytvoriť v škole primerané podmienky na realizáciu školskej integrácie žiakov s VPU.Pre efektívne zabezpečenie školskej integrácie žiakov s VPU na podmienky strednej školy je nevyhnutné, aby do procesu výchovy a vzdelávania a vzájomnej kooperácie vstúpili triedni učitelia, výchovný poradca, pedagogickí zamestnanci, riaditeľ školy a odborní zamestnanci školských zariadení výchovného poradenstva a prevencie.
3.1 Všeobecná orientácia
Prvá fáza intervenčného programu je zameraná na spoznávanie prostredia strednej školy a získanie relevantných informácií o organizačnom zabezpečení výchovnovzdelávacieho procesu, realizácii školskej integrácie, výchove a vzdelávaní žiakov s VPU a systéme výchovného poradenstva a prevencie. Prvé dni v strednej škole sú poznamenané neistotou žiakov so ŠVVP a prinášajú nepríjemné prekvapenia spojené s emocionálnou záťažou, ktorá vzniká z nedostatku informácií o strednej škole a profile absolventa študijného alebo učebného odboru, z vlastnej emocionálnej reakcie na prostredie školy a kolektív spolužiakov a z nesúladu osobných a vzdelávacích cieľov. Sklamanie žiakov s VPU v úvodnej fáze môže viesť ku ich nezáujmu o vzdelávanie alebo odchodu zo školy.
Aktivita 1 – Informácie o školskej integrácii
Aktivita 2 – Dokumentácia žiakov s VPU
3.2 Individuálne poradenstvo
Individuálna práca výchovného poradcu a triednych učiteľov so žiakmi s VPU, ktorí majú problémy s adaptáciou na podmienky strednej školy, smeruje ku upevneniu vzťahov žiakov v triednom kolektíve a ku vytvoreniu podmienok pre úspešnú realizáciu školskej integrácie v strednej škole. Výsledkom je identifikácia žiakov s VPU s organizáciou výchovy a vzdelávania v príslušnom školskom roku a vymedzenie personálnych, organizačných a materiálnych podmienok pre vzdelávanie žiakov s VPU podľa obsahu IVVP. Stratégiu individuálnej adaptácie dopĺňajú uvedené ciele: a) oboznámiť žiakov s VPU a ich zákonných zástupcov s obsahom a podmienkami integrovaného vzdelávania, školským poriadkom, školským vzdelávacím programom a IVVP, b) dosahovať primerané výchovno-vzdelávacie výsledky počas štúdia, c) rozvíjať pozitívne sociálne vzťahy v triednom kolektíve.
Aktivita 3 – Monitorovanie žiakov s VPU
Aktivita 4 – Výchova a vzdelávanie žiakov s VPU
Všeobecné odporúčania pre pedagogických zamestnancov školy:
a) rešpektovať psychický a fyzický zdravotný stav žiaka, druh a závažnosť poruchy, ktorá má vplyv na úroveň a výsledky práce žiaka v príslušnom vyučovacom predmete;
b) posudzovať učebné výsledky žiaka objektívne a primerane náročne, pričom prihliadať na jeho vynaložené úsilie, svedomitosť, záujmy a na predpoklady jeho ďalšieho vzdelávania alebo uplatnenia v pracovnom procese;
c) klásť dôraz na individuálne schopnosti žiaka, ktoré sú základom jeho pracovnej a sociálnej integrácie;
d) informovať žiaka, zákonného zástupcu a triedneho učiteľa o spôsobe a možnostiach hodnotenia a klasifikácie žiaka v príslušnom vyučovacom predmete;
e) posudzovať vedomostí žiaka nielen v porovnaní so spolužiakmi, ale najmä v porovnaní s predchádzajúcimi výkonmi žiaka;
f) podporovať sebarealizáciu, sebauvedomovanie a sebadôveru žiaka;
g) klásť primerané požiadavky na žiaka, neakceptovať neopodstatnené úľavy v práci, neoslobodzovať žiaka od činností, ktoré môže vládnuť s pomocou pedagóga alebo spolužiakov;
h) poskytovať pomoc pri rozvíjaní kľúčových kompetencií žiaka v oblasti celoživotného vzdelávania;
i) tolerovať chyby v pravopise a pomalé tempo čítania žiaka vo všetkých vyučovacích predmetoch;
j) poskytnúť žiakovi dlhší čas ako ostatným žiakom na vypracovanie testov, samostatných prác a pod. vo všetkých vyučovacích predmetoch;
k) umožniť žiakovi prejavovať svoje vedomosti najmä ústnou formou, pri písomnom prejave sa zameriavať na hodnotenie obsahovej stránky;
l) zmeniť pomer písaných prác k možnosti vyjadriť sa ústne, preferovať overovanie vedomostí ústnou formou;
m) vytvárať primeranú rovnováhu medzi prácou na počítači a požiadavkami na písomný prejav žiaka;
n) poskytovať dostatok času na prepisovanie textov a písanie poznámok;
o) podľa potreby poskytovať materiály na domácu prípravu žiaka;
p) uplatňovať individuálny prístup pri vzdelávaní žiaka vo vyučovacích predmetoch, v ktorých nie je realizovaná školská integrácia.
Odporúčania pre vyučovací proces slovenského jazyka a literatúry:
a) zamerať sa na zvládnutie základného učiva podľa obsahu školského vzdelávacieho programu;
b) využívať netradičné formy diktátov (napr. diktát s prípravou, menší rozsah textu, doplňovanie spoluhlások a samohlások) a ústne overovanie vedomostí z gramatiky;
c) využívať slovné hodnotenie, bodové alebo percentuálne hodnotenie diktátov, resp. hodnotenie počtom chýb s možnosťou kontrolovaného procesu;
d) nezapočítavať do celkového hodnotenia písomného prejavu žiaka špecifické chyby (vynechávanie diakritiky, zámena poradia písmen v slove, nedopisovanie koncoviek alebo vypúšťanie celých slov z viet, problémy v mäkčení, neschopnosť správne používať vzory podstatných mien a prídavných mien a pod.);
e) diktovať rozsahovo kratšie celky a využívať diktáty vo forme doplňovačiek so zameraním na zvolený gramatický jav;
f) akceptovať zníženú kvalitu písomného prejavu žiaka a nezahŕňať ho do celkového hodnotenia výsledkov výchovno-vzdelávacej činnosti;
g) nenaliehať na tvorbu dlhých písomných poznámok alebo prepisovanie dlhých textov;
h) poskytovať žiakovi viac času na riešenie písomných úloh, poznámok a prepisov textov z učebnice a tabule;
i) nevyžadovať dlhé odpovede pri písomnom overovaní vedomostí, voliť formu doplňovania slov do textu a formu didaktických testov;
j) využívať stratégiu práce s textom, poskytovať čiastočne vyplnené schémy, ktoré možno doplniť o gramatické detaily.
Odporúčania pre vyučovací proces cudzích jazykov:
a) zamerať sa na zvládnutie základného učiva podľa obsahu školského vzdelávacieho programu;
b) akceptovať zníženú kvalitu písomného prejavu žiaka a nezahŕňať ho do celkového hodnotenia výsledkov výchovno-vzdelávacej činnosti;
c) preferovať ústny prejav a skúšanie, v písomnom prejave tolerovať slová napísané foneticky správne;
d) rozvíjať komunikačné zručnosti žiaka;
e) rozvíjať techniky čítania, ústneho vyjadrovania a rozširovania slovnej zásoby;
f) nevyžadovať dlhé odpovede pri písomnom overovaní vedomostí, voliť formu doplňovania slov do textu;
g) poskytovať žiakovi viac času na riešenie písomných úloh, poznámok a prepisov textov z učebnice a tabule;
h) využívať stratégiu práce s textom, poskytovať čiastočne vyplnené schémy, ktoré možno doplniť o gramatické detaily.
J. Žaškovská (2012, s. 35 – s. 36) vymedzila kompenzačné a špeciálne pomôcky pre žiakov s VPU. V podmienkach strednej školy môžeme využiť:
1) technické pomôcky – diktafón (žiak ho môže používať po dohode s vyučujúcim pri vysvetľovaní nového učiva, v praxi sa osvedčilo, že zapnutie a vypnutie diktafónu na hodine realizuje pedagóg), magnetofón pri nahrávaní učiva pri domácej príprave, prenosný DVD prehrávač, kalkulačka, počítač/notebook, korekcia gramatiky v počítači;
2) didaktické pomôcky – pravidlá slovenského pravopisu, rôzne gramatické tabuľky (žiak ich môže mať k dispozícii počas vyučovacej hodiny), tabuľka malej a veľkej násobilky, číselná os, prehľad vzorcov, matematické, fyzikálne, chemické tabuľky, atlas, slovník, ilustrácie, kartičky so slabikami, názorné pomôcky;
3) upravené materiály – tlačené (kopírované) materiály na individuálnu prácu, predpísané texty na dopĺňanie, cvičenia na dopisovanie gramatických javov, diktát pripravený ako doplňovačka, učiteľom pripravené poznámky - nalepenie do zošita, odkopírované poznámky od spolužiakov, farebné podčiarkovanie, zvýrazňovanie kľúčových pojmov v texte, vypracovanie osnovy, vyjadrenie obsahu obrázkom, nákresy, rozdelenie učebného textu pri štúdiu na kratšie úseky, vypracovanie konspektu;
4) školské potreby – násadka na správne držanie písacieho náčinia, písacie potreby, ktoré nie sú príliš tenké na uchopenie, linajkové a štvorčekové zošity, podložky s pomocnými linajkami, záložka a pod.
Pre žiaka môžu byť zničujúce absurdné úľavy, ktoré vyzerajú ústretovo, no dieťa nezvládne rovnaké zručnosti ako ostatní žiaci (napr. žiak píše každú druhú vetu v diktáte, žiak nemôže dostať päťku za hodnotenie výkonu, každý výchovný a vzdelávací problém je ospravedlňovaný poruchou a pod.). Uvedenými postupmi dochádza k výraznému zníženiu výstupných vzdelávacích kompetencií u niektorých žiakov. Jedinú rozumnú možnosť predstavujú modifikácie, ktoré umožňujú žiakovi s diagnostikovanou poruchou, t.j. oslabením konkrétnych funkcií a zručností, osvojovať si potrebné vedomosti a zručnosti. Podmienky sú prispôsobené tak, aby sa eliminoval negatívny vplyv poruchy (napr. žiak, ktorý nesprávne číta, nemusí čítať text pred triedou; dyskalkulik môže použiť kalkulačku pri riešení logických úloh; žiak, ktorý píše veľmi nečitateľne, môže písať slohovú prácu na počítači bez použitia korektoru a pod.). Pre žiakov s poruchami učenia všeobecne platí, že ku dosiahnutiu rovnakého výsledku ako druhí žiaci, musia investovať niekoľkonásobne viac času a energie. Navyše je nevyhnutná pomerne rozsiahla spolupráca školy a rodičov. Vzhľadom k reálnym možnostiam školy a poradenského systému je významný podiel v nápravnej činnosti na rodičoch (Mertin et al., 2013, s. 163).
A. Štihová (2011, s. 6) vymedzila všeobecné zásady hodnotenia žiakov s VPU:
a) pri hodnotení učebných výsledkov žiaka s VPU učiteľ rešpektuje jeho psychický a fyzický zdravotný stav, druh a závažnosť poruchy, ktorá má vplyv na úroveň a výsledky práce žiaka v príslušnom predmete;
b) učiteľ posudzuje učebné výsledky žiaka s VPU objektívne a primerane náročne, pričom prihliada na jeho vynaložené úsilie, svedomitosť, záujmy a na predpoklady jeho ďalšieho vzdelávania alebo uplatnenia v pracovnom procese; pri hodnotení učebných výsledkov žiaka kladie dôraz na jeho individuálne schopnosti, ktoré sú základom jeho pracovnej a sociálnej integrácie;
c) podrobnosti, podľa ktorých je potrebné postupovať pri hodnotení a klasifikácii žiaka s VPU poskytuje školské zariadenie výchovného poradenstva a prevencie, ktoré mu zabezpečuje odbornú starostlivosť;
d) o spôsobe a možnostiach hodnotenia a klasifikácie žiaka s VPU informuje triedny učiteľ žiaka a zákonného zástupcu žiaka;
e) pri hodnotení žiaka s VPU učiteľ taktne posudzuje jeho vedomosti nielen v porovnaní s ostatnými žiakmi, ale najmä v porovnaní s predchádzajúcimi výkonmi samotného žiaka.
Ak sa v priebehu školského roka prejaví, že výchovno-vzdelávacie výsledky žiaka s VPU, ktorého IVVP zahŕňa aj úpravu učebných osnov niektorého vyučovacieho predmetu, nie sú uspokojivé a žiak nespĺňa potrebné kritériá na jeho súhrnné hodnotenie lepším klasifikačným stupňom ako nedostatočný, je potrebné bezodkladne prehodnotiť a upraviť obsah, resp. formu jeho vzdelávania v súčinnosti so špeciálnym pedagógom alebo psychológom. Takýto žiak nemá dôvod opakovať ročník z vyučovacích predmetov, v ktorých majú na jeho neúspešnosť vplyv dôsledky jeho diagnózy.
3.3 Kariérové poradenstvo
Kariérové poradenstvo pre žiakov so ŠVVP je náročné na odborné kompetencie a osobnostné predpoklady výchovného poradcu (osobná zainteresovanosť, tolerancia, pochopenie a ochota). Úlohou výchovného poradcu strednej školy je informovať uchádzača o charaktere, rozsahu a obsahu štúdia, o možnostiach uplatnenia na trhu práce alebo štúdia na vysokých školách z hľadiska rozsahu schopností, záujmov, zručností a dosiahnutých vedomostí žiaka. Výchovný poradca musí byť schopný flexibilne prepojiť aktuálne informácie o svete práce s kompetenciami žiaka, byť 31 schopný pomôcť žiakovi v rozvoji jeho osobnostnej identity a primeraným spôsobom mu sprístupňovať informačné zdroje o povolaniach (Gandelová – Tholtová, 2007, s. 142).
ZÁVER
Úloha výchovného poradcu pri realizácii školskej integrácie žiakov s VPU v strednej škole je nezastupiteľná. Opakované neúspechy u žiakov s vývinovými poruchami učenia v školskom prostredí môžu u dospievajúcich a dospelých mladých ľudí viesť k poruchám správania a ku sociálnej maladaptácii. Úlohou výchovného poradcu je eliminovať nežiaduce prejavy správania sa u žiakov so ŠVVP a vytvoriť optimálne podmienky pre úspešnú inklúziu v strednej škole.Pre zabezpečenie výchovy a vzdelávania žiakov s VPU v strednej škole možno vymedziť uvedené optimálne podmienky:
a) informovať pedagogických zamestnancov o možnostiach a prekážkach vo vzdelávaní žiakov s vývinovými poruchami učenia, o ich individuálnych predpokladoch a potrebách,
b) voliť primerané vyučovacie metódy a organizačné formy vyučovania a hodnotenia výchovno-vzdelávacích výsledkov žiakov,
c) využívať kompenzačné pomôcky vo výchovno-vzdelávacom procese a pri domácej príprave na vyučovanie,
d) oboznámiť pedagogických zamestnancov s diagnózou a prognózou žiakov s vývinovými poruchami učenia,
e) zabezpečiť spoluprácu pedagogických zamestnancov a výchovného poradcu so zákonnými zástupcami žiakov a zamestnancami školských zariadení výchovného poradenstva a prevencie, prípadne ďalšími odborníkmi z praxe,
f) aktívne pôsobiť na žiakov, spolužiakov, rodičov (zákonných zástupcov),
g) vytvárať podmienky pre úspešné začlenenie žiakov s vývinovými poruchami učenia do triednych kolektívov,
h) zabezpečiť primerané materiálno-technické vybavenie pre žiakov s vývinovými poruchami učenia.
#poruchy_ucenia #integracia #skola #stredna_skola #dyslexia #dysgrafia
Žiadne komentáre :
Zverejnenie komentára