Písanie... Alebo ani toto Vám teoretici neukážu..

Po predošlom videu, kde Miška číta, sme sa rozhodli podeliť aj o video, kde píše..

Prečo? 

Chceme pomôcť aj iným deťom a ich rodičom. 

Aby ste vedeli, že dysgrafia, dyslexia a iné poruchy učenia naozaj existujú..

Nie je to nič vymyslené..

Dieťa sa naozaj snaží najviac, ako vie..

Nijako to nesúvisí s lenivosťou..

Postihuje aj ľudí s nadpriemerným intelektom..

Našou úlohou (či už rodiča alebo pedagóga) je nájsť spôsob, ako s tým čo najlepšie žiť.. 

Dyslexia a dysgrafia

Zdroj: https://www.slovenskypacient.sk/dyslektik-neznamena-hlupak/

Dysgrafia a dyslexia, to nie sú žiadne vymyslené ochorenia rozmaznaných detí, či ich rodičov. Odborníci sa týmto problematickým ochorením zaoberajú už takmer sto rokov.

V minulosti boli dyslektici či dysgrafici považovaní za hlúpe a neschopné deti. Dnes ale vieme, že dievčatá a chlapci s vývojovými poruchami učenia, písania či čítania, si svoje ťažkosti nezavinili sami, ba mnohí sa môžu pochváliť ažnadpriemernou inteligenciou.

Byť dysgrafikom, nie je žiadna hanba. Veď touto poruchou trpeli mnohévýznamné osobnosti svetovej vedy, kultúry a politiky:

• Alexander Graham Bell,
• Albert Einstein,
• Winston Churchill,
• John Lennon,
• Tom Cruise,
• Cher,
• viacerí americkí prezidenti.

O príčine vzniku týchto porúch, diagnostike a ich liečbe sme sa rozprávali s Mgr. Miroslavou Heribanovou, klinickou logopedičkou zo Súkromnej základnej školy waldorfskej v Bratislave.

Dysgrafia je vývojová porucha písania. Ako sa prejavuje?

Trasľavým a kŕčovitým písaním, tiež ťažkosťami zvládnuť techniku písania v primeranom čase. Prejavuje sa to deformáciou písania jednotlivých písmen, číslic, pomalosťou písania, sklonom písma, neschopnosťou udržať riadok, rovnakú veľkosť písma, medzery medzi slovami…

Často sa vyskytuje aj neprimerane veľký prítlak na podložku, ktorý dieťa po chvíli fyzicky vyčerpá. Dieťa si ťažko pamätá tvary písmen, s problémom ich znázorňuje, potom škrtá a upravuje, takže písomný prejav dysgrafika – napriek jeho veľkej snahe – vyzerá veľmi nezrelo a nečitateľne. Je možné vidieť, ako písmo stráca svoje tvary. Prvé písmená sú ešte čitateľné, ale koniec slova či riadku, sa stráca vo vlnovkách. A ak sa dieťa aj naučí tvary jednotlivých písmen, len veľmi ťažko ich spája k sebe.

Keďže sa dysgrafik písaním unavuje a vyčerpáva, je to dôvod, prečo sa písaniu vyhýba?

Dôvodov je viacero. Prítlak na podložku je len jeden z nich. Často je možné pozorovať nevhodný typ úchopu pera, ktorý je rovnako vyčerpávajúci, a mnohokrát „odoláva snahe“ o precvičenie.

Nezanedbateľnými zostávajú aj sociálne faktory. Dieťa s bežným intelektom rýchlo pochopí, že svojím výkonom zaostáva za rovesníkmi; veď ani dospelí nie sú radi vystavení situácii, v ktorej zlyhávajú.

Poruchu možno pozorovať už v domácom prostredí, alebo až v škole?

Mnoho detí s dysgrafiou máva zároveň poruchy jemnej či hrubej motoriky. Deti bývajú nemotorné, zvyknú sa „potknúť o vlastné nohy“ pri chôdzi. Pri jedení ostáva na stole neporiadok. Majú ťažkosti s organizovaním vlastných vecí. Nie je to však pravidlo. Poznám dysgrafikov, ktorí sú v jemnej motorike veľmi zruční, no ich písmo neprečítate.

Čo je príčinou vzniku týchto porúch?

Príčiny ťažkostí s písaním sú individuálne. Zapôsobiť môže genetická dispozícia,vývoj plodu počas tehotenstva, pôrodné komplikácie, poranenie hlavy, úrazy a podobne.

Najčastejšie ide o motorickú poruchu a poruchu zrakového vnímania. Dieťa síce dokáže robiť úkony, ktoré sú potrebné na vytvorenie písmen, ale časť mozgu, ktorá zabezpečuje, aby tieto úkony boli robené postupne a neprerušovane, to nezvláda. Navyše, písanie je oveľa náročnejšie na koordináciu jednotlivých zložiek, než kreslenie, pretože tvary písmen sú záväzné, a treba ich dodržiavať. Rešpektovať treba aj spôsob spájania písmen v slove a členenie textu.

Pohybové ťažkosti dysgrafika spôsobujú problémy aj pri ďalších činnostiach, ktoré si vyžadujú jemnú motoriku a precíznu prácu prstov, a to pri kreslení,zaväzovaní šnúrok, zapínaní gombíkov, strihaní a pod.

Čo robiť, a čo nerobiť pri poruchách čítania a písania?

Niekoľko rád pre učiteľov a rodičov, ako povzbudiť “ubité” dieťa:

• podporujte ho v činnostiach, v ktorých má predpoklady na úspech,
• zdvihnite jeho sebavedomie, zdôrazňujte pred ostatnými deťmi jeho klady,
• predkladajte pred neho iba reálne ciele,
• hodnoťte vždy iba to, čo stačí vypracovať, nie to, čo nevypracovalo,
• pochváľte ho za každý, aj keď len malý úspech pri čítaní a pravopise,
• nekarhajte ho za neúspech, klasifikácia má pôsobiť povzbudivo,
• nikdy ho nenúťte k nácviku násilím,
• zachovajte zásadu: „radšej menej a častejšie“,
• sami sa nesmiete vzdať, ak nechcete, aby sa vzdalo ono.

#dyslexia #dysgrafia #poruchy_ucenia