Syndróm prvorodeného dieťaťa?

Ako je možné, že najstaršie dieťa sa vyvíja úplne inak ako jeho mladší súrodenci? 

Nedávny výskum ukázal, že poradie narodenia má významný vplyv na formovanie osobnosti. Príchodom nových súrodencov prvorodení zažívajú veľký šok, ktorý otrasie ich svetom. Už nie sú stredobodom pozornosti a rodičovskej lásky, prichádzajú o prostredie, do ktorého sa narodili brali ho za samozrejmosť. Reakcie detí bývajú rôzne a ako ukazuje autorka na vlastnom vzťahu so staršou sestrou, napätie a nedorozumenia medzi súrodencami môžu pretrvávať nielen celé roky. Existuje pritom niekoľko jednoduchých pravidiel, ako si vytvoriť a udržať pekné súrodenecké vzťahy.
„Máloktorá detská skúsenosť je taká ďalekosiahla, ako keď jedináčikovi zrazu pribudne súrodenec. Pre dieťa je to prvá veľká životná skúška, ktorú musí zvládnuť.
S príchodom súrodenca sa všetko zmení, dôverné veci miznú. Doteraz bol prvorodený časťou sveta dospelých. Predstavoval si, že svet je tu pre neho a kvôli nemu. Tento svet mu už teraz nepatrí úplne, krúti sa okolo inej hviezdy. Dieťa sa cíti vyčlenené, ponechané samo na seba. V myslení a cítení pokročilo už natoľko, že je schopné vedome spracovať prvú životnú krízu. Táto prevratná skúsenosť sa môže spájať s veľkými obavami, môže však znamenať aj veľkú šancu.“

Prvorodené dieťa - Jiřina Prekopová

Dlho som si nepripúšťala túto možnosť.. Až som sa raz začítala do rôznych článkov a dala som si to dokopy... 
Miškine problémy so školou začali už v prvom ročníku...
Pár mesiacov predtým (v máji) sa narodila Vikinka...
Miška bola 6 rokov jediné dieťa... 

Jediná a jedinečná v celej rodine - prvá dcéra, prvá vnučka, prvá neterka... 

A zrazu BUM... 

Príde si nejaká Vikinka, ktorá stále plače a tak sa mama musí venovať iba jej... (Pri pôrode mala zlomenú kľúčnu kosť, takže od začiatku bolo treba s ňou opatrnejšie zaobchádzať)... Jesť, piť, prebaliť, okúpať, pomôcť pri bolení bruška... 

Mišku sme na sestričku pripravovali, spolu sme chodili kočíkovať, trávili veľa času spoločne... 

Ale.. Milovaná škôlka skončila, zrazu treba chodiť do nejakej školy, kde vládnu pravidlá a treba dodržiavať časový harmonogram - kedy sa môže jesť, kedy sa môže ísť na WC, kedy sa môže rozprávať... Nemôže sa hrať, nemôže behať po štyroch po zemi, nemôže sa naháňať... 

Ešte aj doma sa treba učiť... A zase písať, zase čítať, zase to nejde...
A akoby to nebolo všetko, onedlho pribudol aj Andrejko... 

A zase sa mama točí hlavne okolo malých detí... A zase mama nemá dostatočne veľa času IBA pre Mišku... 

A očakáva sa, že Miška zrazu rýchlo vyrastie, aby mohla mame pomáhať... A očakáva sa, že Miška sa podelí o svoje hračky... A očakáva sa, že Miška s radosťou daruje malé oblečenie mladšej sestričke... A očakáva sa...
Otec v rodine je dôležitý, ale MAMA je MAMA... Muž chodí do práce, lebo treba platiť hypotéku a uživiť rodinu... Keď konečne príde domov z práce, treba kde-tu niečo opraviť, urobiť, vyrobiť...

Nejako mi tieto súvislosti unikali... Veď aj v iných rodinách majú deti, aj iní to zvládajú, nie sme jediní... Kde sa teda stala chyba???

Až nedávno sa mi do rúk dostala kniha Prvorodené dieťa... 
A zrazu sa to, čo som práve dala hore von zo seba, dostalo aj von na povrch... Objavujem tie skryté súvislosti a hlboko sa ma dotýkajú... Hádam nie je neskoro, hádam sa s tým dá ešte niečo urobiť, nejako to zachrániť... 

Z recenzie na knihu: 

(Zdroj: http://www.rodinka.sk/tip-na-knihu/tip-na-knihu/prvorodene-dieta/)

Príbehy prvorodených v knihe

Hermína odstrkuje mladšieho brata, aby zabránila ďalšiemu demolovaniu svojich bábik. Ten sa okamžite dáva utešovať matkou, ktorá vinu dáva Hermíne. „To je nespravodlivé, mami. Máš Andyho radšej ako mňa, inak by si mu stále tak nenadŕžala.“

Jonatán sa zrazu zmenil na nepokojné dieťa. Jeho matka vyhľadala autorku knihy, psychologičku, a na otázku, ako sa správa k sestričke, odpovedala, že jej Jonatán dáva hračky a pyšne ju ukazuje hosťom. Súvislosť medzi nepokojom a narodením druhého dieťaťa ju nenapadla.

Rafael s nástupom do školy začal vyžadovať pri obliekaní pomoc, hoci sa od troch rokov obliekal aj obúval sám. Matka pripisovala tento problém škole, ale súvisel s narodením mladšieho súrodenca.

To sú len niektoré z mnohých príkladov, ktoré autorka v knihe rozoberá. Analyzuje rivalitu medzi súrodencami, ktorej existencia je dokázaná vedecky. Jej následky môžu byť ctižiadosť, nenávisť, závisť, snaha dominovať a utláčať, to všetko nezávisle od vplyvu rodičov.

Prečo nie sú súrodenci rovnakí, keď sú vychovávaní rovnako?

„Spolužitie v spoločnom teritóriu ich núti hájiť si svoje rôzne životné pozície. Prvorodený bráni rodičovský priestor. Spočíva to v pozícii prvorodených, že sa identifikujú s mocou a autoritou. Prichádzajú do rodiny ako prví a využívajú svoju prevahu, aby si túto pozíciu obhájili.... Druhorodení majú sklon spochybňovať status quo a za určitých podmienok sa vyvinúť v „revolucionársku osobnosť“.“ S počtom ďalších detí klesá v druhorodených tendencia k radikalizmu. „Vo väčšej skupine súrodencov sa najradikálnejším stáva ten najmladší.“

Ako vychovávať prvorodené dieťa (výňatok z kapitoly v odrážkach):

potvrdiť dieťaťu jeho kvality,

venovať sa len jemu bez prítomnosti súrodencov (vychádzka, hra v dvojici a pod.),

často dieťa objímať,

chváliť prvorodeného za to, čo robí dobre,

vymedziť staršiemu priestor len pre neho (kde sa môže napr. nerušene hrať a mladší mu nič nebúra),

ak dieťa vykazuje regresiu (chce sa správať ako bábo), dopriať mu to,

milovať ho bezpodmienečnou láskou – budem ťa mať rád, aj ak nebudeš najlepší...