Od začiatku.. Spoznávame poruchy učenia (osobne)... alebo spovede jednej hypermatky a zúfalého dieťaťa...

Prvý ročník
Školu sme si predstavovali nejako inak.. Miška v škôlke recitovala básničky, chodila na Fidlibumove nahrávania, celkom pekne kreslila a tak sme predpokladali, že sa do školy bude tešiť.. 

Ale.. 
Ťažko sa Miške zvykalo na to, že počas vyučovania treba sedieť v lavici.. Že na desiatu má iba 15 minút čas, lebo práve vtedy je prestávka.. Že keď chce niečo povedať, treba sa prihlásiť... Že počas prestávky sa nemôže naháňať po triede... Ani sa hrať na koňa alebo psa.. 
K tomu pribudlo písanie.. Miška je ľaváčka... Veď aj také obyčajné písané "a" ide ľavou rukou proti vôli.. (Skúste si to sami - proste to bruško ľavou rukou tak neurobíte, ako to prirodzene ide pravou)... 

A najväčší problém - čítanie... 
Domáce úlohy sme robili často aj tri hodiny denne.. Samozrejme, s prestávkami, aby som si dieťa nezničila.. Potom prišli na rad motivácie... Obmedzili sme krúžky, lebo Miška začala byť často unavená /vyčerpaná.. 

A na rodičovských stretnutiach som počula: Treba pridať v čítaní... Treba pridať v diktátoch... 
Ale ako mám pridať??? Už sa viac nedá... Prišli prvé vzdory, nervy, doma začalo byť dusno... Z neúspechov a zo zúfalstva.. Kde robíme chybu???

Ja, som sa už od pol roka v 1.ročníku pýtala triednej učiteľky, či si nemyslí, že má Miška nejaký problém.. (nehovoriac o tom, že je ľaváčka a tak písanie bolo pre nás tiež náročnejšie).. Stále mi tvrdila, že nie, že len vyrušuje a už nevie, s kým by ju posadila.. V marci 2012 som už išla na vlastnú päsť do centra pedagogicko-psychologických služieb, že mám podozrenie na nejakú poruchu učenia.. Začali sedenia so psychologičkou (asi 6), tá povedala, že je veľmi dobre, že som na to prišla, lebo problém určite nejaký je.. Potom v júni 2012 začali sedenia so špec. pedagogičkou, už nám aj povedala, na čom máme cez veľké prázdniny pracovať.. 


V septembri 2012, hneď prvý týždeň druhého ročníka, sme už mali správu pre školu.. Zatiaľ máme napísaniu dyslexiu, dysgrafiu a poruchu pozornosti (bez hyperaktivity).. Miška zatiaľ nie je integrovaná, lebo to sa vraj robí až po 8.roku života, kedy by už mali byt tie mozgové centrá poprepájané.. 

Nerozumiem, prečo to prvácka učiteľka prehliadala.. Ona mala byt tá, čo na to príde a porozpráva sa s rodičmi.. Keď som jej na konci šk. roka hovorila, že Miške sa potvrdila porucha učenia, tak povedala, že ona nechce rodičov zbytočne strašiť, že veď sú to len prváci.. (Potom sa na to príde až v neskorších ročníkoch, keď dieťa neprospieva a chúďa za to nemôže a trápi seba aj okolie)..
Inak, u nás to už v prvom ročníku prerástlo do neuróz, kedy nám Miška vracala a pravidelne horúčkovala a v júni sa jej imunita vzbúrila a dostala obojstranný zápal prínosových dutín.. 
Chodila s odporom do školy.. A to bola len prváčka..


Január 2013
Za toho pol roka sa to veľmi u Mišky nezlepšilo.. Teda, naučila sa čítať trochu už aj po slabikách.. Musím priznať, že som milo prekvapená z prístupu novej triednej učiteľky v 2.ročníku, všetky odporúčania z CPPPaP berie vážne.. Miške  nehodnotí známkou diktáty, ale počtom chýb, čítať dáva len menšiu časť textu a nedáva čítať nové texty.. Raz do týždňa chodí Miška ku školskej pedagogičke miesto telocviku..
Práve budúci týždeň ideme po 2 mesiacoch znova do CPPPaP, kam chodíme ku špeciálnej pedagogičke.. (po dlhšom čase preto, že som porodila a potom mala Miška kiahne).. A malo by nás v blízkej budúcnosti čakať aj nejaké pretestovanie, tak som zvedavá.. Je len otázkou času, kedy bude Miška integrovaná..

Tento ročník je to oveľa lepšie, odkedy vieme o tomto probléme a riešime to, tak sa zmenil aj prístup ku škole..
Inak, mám kopec rôznych materiálov a hravých úloh z netu a od špec. pedagogičky, ktoré nám pomáhali.. Cvičenia na grafomotoriku, na čítanie a pod.. Predvčerom som našla aj nejaké CD na nete, tak čakám, kedy príde, aby som sa na to pozrela..

U špeciálnej pedagogičky chodí Miška na počítač a tam je taký program pre dyslektikov a pod., to ju celkom baví.

Doma robíme také rôzne pracovné listy (Šimonove pracovné listy) a veľmi sa mi páči Knižka maca Bonifáca, čo nám dala na prefotenie špec.pedagogička.

Ozaj, tak mi v noci napadlo,  ako zobrali vaši manželia/partneri - proste oteckovia, že má dieťa poruchu učenia? Náš tato to neberie nejako extra vážne a stále si myslí, že je to len dočasný stav a že trénovaním z toho Miška úplne vyrastie.. Ja si myslím, že sa to môže zlepšiť len tým, že nájdeme nejaké grify, ako to oklamať.. Proste nájsť iné spôsoby.. napr. tatinka občas vytáča, že Miška sa ani po 5-10 upozorneniach nevie pri písaní naučiť, že "o" ma chvostík hore a "a" ma chvostík dole.. ale Miške  to proste nepríde rozdielne..

Ja som už v lete zobrala manžela s nami k špec. pedagogičke, aby mu vysvetlila, o čo ide a že naozaj je to porucha, čo sa nedá len tak vyliečiť.. Len sa s tým dá naučiť žiť..

Ako to je u vás??

(My s mm sme obaja vysokoškolsky vzdelaní a učeniu s Miškou  sa naozaj venujeme denne..)

Dnes sme boli po 2 mesiacoch u špec. pedagogicky.. ukázala som jej nejaké Miškine zošity.. povedala, že je to určíte dysgrafické písmo.. 

Potom s ňou bola ona skoro hodinu.. Zase čítali.. 14 slov za minútu.. Vraj doooost slabé.. Dyslexia.. Ale zatiaľ to stále necháva len ako znaky, lebo vraj integráciu píšu len deťom, ktorým navrhujú špeciálnu triedu / školu.. A to Miška zatiaľ nepotrebuje.. Vraj uvidíme, ako bude zvládať tretí ročník, keďže ten je veľmi náročný.. Záleží to všetko aj na učiteľke..

Maminy školopovinných deti - tiež vo vás vnutorne vrie krv, keď vidíte, ako sa iní rodičia chvália, že ich deti majú samé jednotky? Musím to niekam napísať a nechcem byt ukameňovaná, ale pre mňa je dôležitejšie, že Miška mi od septembra nevracala a nehorúčkovala kvôli stresom zo školy.. No a čo, že ma ako druháčka dve dvojky (slovenčina a matika).. Matiku si zlepší do konca roka a slovenčina ma až tak netrápi, lebo sa snažíme najviac, ako môžeme..