Pomocníci (nielen) v kuchyni

Sú deti, ktoré sa dokážu potknúť aj o vlastné nohy...
Ktoré sa nevedia naučiť, že treba jesť nad tanierom, lebo po jedle sa inak zo zeme naje aj dvanásť sliepok...
Ktoré majú problém sa naučiť zaviazať šnúrky na topánkach.
Ktoré bojujú s každodennými činnosťami a prekonávajú samé seba..
Ktoré si dávajú do úst príliš veľké sústa len preto, aby nemuseli použiť nôž (lebo im to robí problém)..
Ktoré nevedia prekonať strach z ostrého noža v kuchyni...
Ktoré idú po niečo do druhej izby a po ceste ich niečo zaujme natoľko, že zrazu pre nich okolitý svet neexistuje a zabudnú, kam išli a z akého dôvodu..

Ale stále sú to naše milované deti a chceme pre nich to najlepšie... 

Pre priaznivý vývoj medziľudských vzťahov a zmyslu pre zodpovednosť:
- Podporujte v deťoch rozvoj pocitu zodpovednosti za sebe samých, práva druhých a právo vlastné my malo byť v rovnováhe.
- Hľadajte príležitosť ako by deti mohli uplatniť svoj talent a schopnosti, napr. pomoc spolužiakov, domáce práce a pod.
- Rozprávajte sa deťmi o vzťahoch vo vašom živote, detí sa učia aj skrz vašu skúsenosť
- Pomáhajte deťom, aby sa naučili myslieť na druhých. Naučte ich“ „Správaj sa k druhým tak, ako chceš, aby sa správali druhí k tebe“. Naučte ich radovať sa z toho, ako je to byť ušľachtilý a jednať podľa zásad altruizmu.
- Cvičte sa v tom, že budete deti chváliť a vysvetlite im prečo, až pokým to nebude pre vás samozrejmosťou. Je to jeden z najlepších a najprirodzenejších spôsobov, ako vypestovať sebadôveru dieťaťa.

Čo sebadôveru posilňuje:
- keď dostanem nejaké zvieratko,
- keď ma učiteľ pochváli
- keď dokážem zaobchádzať s rôznymi predmetmi
- keď mi zavolá môj kamarát alebo kamarátka
- keď ma niekto poverí zodpovednou úlohou
- keď ma niekto požiada, aby som mu postrážil dieťa
- keď mám veľkú zbierku kariet s obrázkami športovcov
- keď niekto stojí o môj názor alebo postoj,
- keď mám dobré známky v škole,
- keď ma vyberú do športového tímu
- nejaká zvláštna odmena
- keď ma niekto požiada o pomoc
- keď sa so mnou počíta a nezostávam stranou ...

Čo sebadôveru oslabuje:
- kritika,
- spory, hádky,
- nadávky, vynadanie
- keď ma ľudia ignorujú
- keď sa cítim hlúpo,
- keď ma niekto udrie,
- keď ma nikto nechce, keď ma ostatní odmietajú,
- keď začnem chodiť do novej školy,
- keď si ostatní zo mňa robia žarty, keď sa posmievajú,
- keď o mne niekto hovorí, akoby som tam nebol
- keď mi niekto pripomína staré chyba,
- keď si na mňa niekto zasadne,
- keď mi niekto hovorí Buď ticho!
- keď som mnou niektoré hovorí ako s malým dieťaťom
- keď ma niekto obviňuje z toho, čo som neurobil,
- keď mi niekto hovorí, že som „zlý chlapec“,
- keď som v rozpakoch alebo sa hanbím,
- keď zostávam „na ocot“
- rodičovské hádky,
- keď na mňa zabudnú alebo ma vynechajú
- keď sa mi ostatní smejú a pritom to nie je nič k smiechu,
- keď mi ostatní nadávajú, napr. do hlupákov,
- keď mám na seba niečo celkom iné, ako nosí ostatní
- keď mi niekto vynadá, zvlášť pred ostatnými,
- keď počujem, ako rodičia hovoria, že som sa nemal narodiť,
- keď mi niekto hovorí „zbabelec“ alebo „padavka“.
Zdroj: http://spojskolaso.edupage.org/files/SP.doc

A tak sme začali pekne postupne pomaličky...

"Miška, prosím ťa, neurobila by si mi kávičku?"
"Miška, prosím ťa, urob si sama raňajky, ja teraz musím byť pri chorom Andrejkovi..."
"Miška, prosím ťa, pomohla by si mi s pečením?"
"Deti, poďme si urobiť púpavový med, máme plnú záhradu púpav..."
"Kto ide robiť výborné voňavé medovníčky?"

Postupne sa k nám pripájajú aj menšie deti a máme veselú rodinnú zábavu :)

Vyskúšajte to aj vy práve v čase Veľkej noci a nezabudnite mi napísať o dosiahnutých úspechoch... 

A ak niečo nepôjde podľa Vašich predstáv, spolu sa na tom s deťmi zasmejte, lebo smiech je najlepší lekár...